Poviedka TU

Bolo skoré ráno. Fúkal slabý studený vietor a pohrával sa s vlasmi troch postáv. Dve stáli oproti sebe a zdalo sa, že sa chystajú na boj. Tretia bola skrytá medzi stromami a ostatné dve o nej nevedeli. Mlčky sa pozerala na ostatných a očividne sa už dosť nudila. Aj keď to pri jeho výraze nebolo možné povedať s určitosťou, lebo Sasuke sa tvári znudene za každých okolností.
„Kedy už tie dve prestanú na seba zízať a začnú bojovať ?“
Aha, takže sa fakt nudil, lebo zabudol šepkať. Dve postavy sa otočili smerom k miestu, kde začuli hlas. Sasuke našťastie stihol preskočiť o štyri stromy ďalej, lebo keby ho zbadali, okamžite by sa naňho tie dve babizne vrhli. Veď keby sa Sakura a Karin ocitli tesne pri ňom spolu, nemusel by prežiť ani jeden z nich. Karin bola očividne (našťastie) tak zaneprázdnená Sakurou, že necítila Sasukeho čakru. Vtom sa postavy pohli. Sasuke medzitým zabudol dýchať a zadusil by sa, keby si to nebol uvedomil.
„Sakura…“
„Karin…“
Postavy sa na seba vrhli a začali vrešťať.
„Sasuke je môj, ty koza!“
„A to odkedy ty suka?!“
„Čo si mi to povedala ??!!!“
Viac slov Sasuke nerozoznal, lebo všetko znelo približne takto:
„Jííííííííí…*cenzúra*…..Aaaaiiiii…*cenzúra*…Sasukeeeee…..Ty jednaaaaa *cenzúra*!!!…„
Sakura a Karin sa škrabali, hrýzli, trhali si navzájom vlasy a vykrikovali všetky známe i neznáme nadávky a pohlavné choroby sveta. Sasuke si hrýzol päsť a stálo ho všetko jeho úsilie, aby nevybuchol v smiech. Keď ale Sakura Karin lakťom skoro rozpučila oko a Karin vydala zo seba neidentifikovateľný zvuk (niečo medzi bolestným výkrikom, nadávkou a zakňučaním), Sasuke to už nevydržal a začal sa tak veľmi a nahlas smiať, že spadol zo stromu. To bolo jeho šťastie, lebo klbko obsahujúce Sakuru a Karin znehybnelo v smiešnej jogínsko-kŕčovitej polohe a uprelo oči na strom. Sasuke si medzitým za kríkom vedľa stromu strčil hlavu do zeme, aby ho nebolo počuť. Keď ho smiech už konečne prešiel (keďže to bol Sasuke, tak necelých dvadsať sekúnd) vystrčil hlavu zo zeme von a sadol si na vzniknutú dieru, lebo po všetkom tom smiechu sa mu chcelo na veľkú (na malú už nepotreboval). Vyťahoval si zeminu z vlasov a sledoval tie dve, ako sa zase pustili do „boja“.
Keď už zo seba zdriapali skoro všetky vlasy a šaty, Sasuke začal rozmýšľať, či už je preňho bezpečné, aby vyšiel z úkrytu a ukázal sa im.
„Ešte desať minút, je to sranda!“ vravel mini Sasuke oblečený ako čert na Sasukeho pravom pleci.
„Ak hneď nezasiahneme, tie dve sa navzájom zabijú!“ oponoval mu mini Sasuke oblečený ako anjel na Sasukeho ľavom pleci.
„A my by sme od nich mali svätý pokoj!“ povedal mini Sasuke-čert.
„Akokoľvek je to veľké pokušenie…moment, povedal si svätý?“
„Ajaj.“ stihol ešte povedať mini Sasuke-čert a rozpadol sa na prach. Mini Sasuke-anjel sa trochu zväčšil. Sasuke v tom momente začal cítiť vôňu kvetov a šumenie lístia. Rozreval sa a hovoril:
„Ako som mohol nenávidieť a zabiť Itachiho? Ako som mohol opustiť Naruta a odísť z Konohy? Ako som mohol Sakure a Karin tak dlho klamať?“
Mini Sasuke-anjel pohladkal veľkého Sasukeho po hlave a povedal mu:
„Choď a ukonči ten nezmyselný boj.“
„Áno.“
Sasuke vstal a vyšiel z krovia.
„Sakura! Karin!“
Sakura a Karin sa pozreli na Sasukeho. Sasuke si vtom niečo uvedomil a v momente skočil naspäť do krovia. O chvíľu opäť vyšiel s nohavicami tam, kde majú byť.
„Prestaňte už o mňa bojovať! Nemá to žiadny význam.“
Karin, ktorá nestihla postrehnúť to, čo slintajúca Sakura, sa opýtala:
„Prečo?“
„Lebo…“
Sasuke sa začervenal.
„Lebo ja milujem Naruta.“
Obe dievčatá čumeli na Sasukeho a čakali, že každú chvíľu sa začne smiať a vykrikovať: „Apríl!“, ale potom si spomenuli že Sasuke nežartuje. Keď už sa chystali niečo povedať, Sasuke odrazu vybuchol v obrovský smiech a začal vykrikovať:
„Apríl! Apríl!!! Chachacha, bože môj, ako ste sa obidve zatvárili!! Chachachachachacha!!!!! Chachacha…“
Sasuke odrazu stuhol a stále s kŕčovitým úsmevom na perách sa zvalil na zem. Karin so Sakurou k nemu okamžite priskočili a pozerali sa mu na hlavu ako teľatá na nové vráta. Vznášal sa tam mini Sasuke-anjel a kričal na ne:
„Čo ste hluché? Začnite ho oživovať!!!“
Vtom si uvedomil: Jaj, veď oni ma nevidia ani nepočujú.
No to bolo očividne jedno, lebo Sakura a Karin sa znova pochytili, hrýzli sa, trhali si vlasy a prekrikovali sa:
„Ja ho oživím!“
„Ho*no, dýchanie z úst do úst je moja špecialita!!“
„No dovoľ! JA som na rozdiel od TEBA lekárska kunoichi!! Mám väčšie právo zachrániť mu život!!!“
Takto teda zomrel posledný Uchiha na našej planéte. Sakura a Karin sa dodnes škriepia o to, ktorá ho oživí, a pritom vôbec netušia (alebo odmietajú uveriť), že Sasuke Uchiha už viac nie je medzi nami.