Pravda

„Sasuke!Musíme zastaviť…zajtra po obede tam budeme keď si teraz odpočinieme no tak nevládzeme a na zajtra potrebujeme veľa síl!“

„Noo dobre …tak tu sa utáboríme…“ Povedal Sasuke a Kakashi po ňom hodil ďakovný pohľad.

„V pohode …“ Sasuke akoby vedel na čo Kakashi myslí, mu hneď odpovedal.  ,Idem si trošku zdriemnuť … možno znovu uvidím Naruta….‘  Pomyslel si Sasuke a tak aj spravil, hodil sebou pod strom na mäkkú trávičku a pomaly zaspal, mal za sebou ťažký deň, stále len bežali bez prestávky, ale nesťažoval si bol rád už len za to že Naruto jeho láska žije.

***

„Sasuke…? Sasuke!“ Sasuke sa tak ľakol, že nadskočil 5 metrov nad zem, Naruto sa len usmial a podal mu ruku, Sasuke včas Naruta strhol k sebe a jemne ho pobozkal, bol to síce len sen, ale aj tak bol za to rád, že ho môže držať v náručí, vedieť ako sa smeje, vidieť jeho nádherné modré oči, v ktorých sa vždy strácal.

„Heh, Prečo na mňa tak pozeráš??“ Spýtal sa Naruto veľmi milým tónom, a doširoka sa usmial.

„Rád sa na teba pozerám…“

„Aha…“

„Tak… ako sa máš?“ ,Dosť blbá otázka na to že akurát sedí vo vezení takpovediac a za necelí mesiac ho majú zabiť…‘

„No dobre…jáj Sasuke, je mi za tebou smutno, chcem už byť doma, aby sme boli spolu, ja ty a….“

„A?“

„Itachi….“ Vydýchol potichučky Naruto.

„Dobre som počul Itachi?!“

„Veď si súhlasil s tím že sa s nami vráti nie?“

„Súhlasil som s tím že sa vráti, ale že u nás bude bývať o tom mi nikto nič nepovedal!“

„No vieš myslím že by mal problémy s ľuďmi naokolo, mohol by mu niekto ublížiť a ja nechcem aby sa mu niečo stalo, tak proste chcem aby býval s nami, na tom nie je nič nenormálne!“Naruto už pomaly zvyšoval hlas. A Sasuke si tiež hlasivky rozhodne nešetril.

„Môžem ti pripomenúť, že pred 2 mesiacmi to bol môj najväčší nepriateľ? Zabil mi rodinu to mu nikdy nezabudnem, povedal som že ho nezabijem, ale to neznamená, že mu hned skočím do náručia!“

„Sasuke…. musím ti niečo povedať…“

„Áno? A čo také?“ Povedal Sasuke s iróniou v hlase.

„No neviem či som ja ten pravý kto by ti to mal povedať ….“

„Je snáď niekto vhodnejší?“

„Itachi …“

„Kéž by tu teraz bol…“ Povzdychol si Naruto.

„Som tu, Naruto…“

„Itachi?? Kde si sa tu nabral?“ Sasuke na nich dvoch pozeral s otvorenou hubou, nevedel čo na to povedať tí dvaja si spolu rozumeli asi ako otec a syn…alebo aj niečo iné, niee Sasuke preber sa!‘ šepkal Sasukemu hlas v hlave, Naruto miluje len teba nikoho iného… áno ale aj tak…čo keď…

„No vieš…“ Povedal Itachi a dal si ruku za hlavu, a začal sa culiť.

„Teda ja som chcel vedieť Sasukeho…“ Pri zmienení Sasukeho mena, dotyčnému zacukalo obočie.

„Aha na mňa tak zrazu 11 rokov si o mňa nejavil záujem čo tak zrazu?!“

„Sasuke!“

„Čo je? Ty sa do toho nepleť!“

„Budem sa do toho pliesť tak za prvé, Itachi je môj najlepší priateľ a ty si môj milenec takže mi do toho predsa len niečo je nemyslíš?!“

„Dobre, dobre nemusíš tak vysiľovať.“

„Naruto-kun?“

„Áno? Itachi?“

„Nechal by si nás na chvíľu o samote? Prosím?“

„Dobre len sa rozlúčim a idem…“ Povedal Naruto a rozbehol sa za Sasukem kde ho pobozkal a hneď potom sa rozplynul.

„No? Čo chceš?“ Povedal Sasuke dosť nepríjemným tónom.

„Noo, myslím že už si dospel tak ti môžem povedať to čo nevie nikto v Konohe teda okrem Naruta, mňa a 3 hokkageho.“

„Spusť…“ Pokynul mu Sasuke zo záujmom v hlase.

„Tak všetko to začalo keď si sa narodil … náš otec sa staral od malička iba o mňa a ja som toho mal už plné zuby…chcel som aby sa venoval aj tebe, pamätám si že vždy si bol smutný s toho, že ťa otec nechcel nič naučiť…a to sa mi nepáčilo, videl iba mňa ako keby mal iba mňa…neznášal som to možno nevieš ale ty si vo mne vždy vedel prebudiť človeka nikdy som nevedel spáchať nič zlé v tvojej blízkosti bol si mojou slabinou, keďže som teda toho mal plné zuby, mali ma za najlepšieho Uchihu a keď ma vyhlásili za jonina vtedy to všetko začalo…. ľudia sa pomaly začali Uchiha klanu báť…. vyhýbali sa nám…mali z nás strach, vtedy v ten osudný deň si ma Hokkage zavolal, vraj pre mňa má misiu a ja som teda šiel, keď som sa však dozvedel čo za misiu to je rozklepali sa mi nohy a nezmohol som sa na slovo len som tupo hľadel na Hokkageho, to čo mi povedal ma úplne vyviedlo z mieri, Uchiha klan nemôže ďalej existovať máš za úlohu vyvraždiť celí Uchiha klan, Toto mi povedal…“

„Tak prečo si to urobil??!!!! Nemohol si povedať že proste to nespravíš??? To sa toľko bojíš o svoj život??!“

„Nenechal si ma dopovedať, vyhrážali sa mi že ak to nespravím že zabijú teba … Sasuke bol si môj brat miloval som ťa a stále ťa milujem…nechcel som aby ti ublížili… prosil som ich aby ti nič nespravili že urobím čokoľvek … tak som to urobil…Sasuke ver mi že neuplynul by deň kedy by som to neľutoval…stále som rozmýšľal či neexistovala iná cesta…“ Itachi to nevydržal a rozplakal sa, len tam tak stál a plakal. Sasuke bez jediného slova k nemu vykročil a objal ho okolo pása a nežne Itachiho hladil po vlasoch.

„Prepáč mi to som nevedel … je mi to ľúto…“ Povedal Sasuke, mal čo robiť aby sa tiež nerozplakal ale udržal to.

„Má…á…m ťa rád a ver že by s…o…om ti nikdy neublížil….“ Hovoril Itachi medzi vzlykmi.

„Sii… mô…jj malí braček … a ja ťa milujem…“

„Ja viem Itachi ja viem ….  Nikdy by ma nenapadlo že to poviem … ale Itachi … vráť sa s nami do Konohy…“

Itachi sa na Sasukeho pozrel uplakanými očami v ktorých videl nádej…a pritom toľko bolesti.

„Ďakujem.“ Povedal Itachi a pritúlil sa k Sasukemu.

„Ja snáď ešte začnem žiarliť…“ Ozval sa hlas spoza objímajúcich sa chlapcov.

„Narutoo….“

„Nerád vás ruším, ale nemáme už veľa času tak by sme sa mali dohodnúť čo a ako … „

„Máš pravdu Naruto ….  dáme sa do toho…“ Povedal Itachi a utieral si oči od sĺz. Sasuke sa na neho usmial, Itachi mu úsmev oplatil.

„Tak.“ Začal Sasuke.

„Sme asi 30 km od vás predpokladajme že okolo 2 sme tam…“

„Ja vás budem čakať pri vstupnej bráne.“

„Dobre a potom pôjdeme rovno k Narutovi, že?“

„No áno teoreticky hej, ale musíme si dúfať obrovský pozor, s nami v tom ide ešte niekto s Akatsuki…. Kisame Hoshikagi a Tobi…“ Povedal Itachi a povzdychol si pri vyslovení mena Tobi.

„Čo je?“

„Ale nič…“

„No dobre tak mi už musíme ísť dochádza nám už čakra….“

„Dobre ahojte tak zajtra…a heej Itachi postaraj sa mi o neho!“

„Neboj sa!“

„Sasuke počkaj!“ Okríkol Naruto Sasukeho.

„Zabudol som…“ Povedal Naruto a pobozkal Sasukeho na pery.

„Ahoj láska…“

„Ahoj…“ Odpovedal Sasuke Narutovi a hneď potom sa zobudil…bola ešte stále noc a tak si šiel ešte nachvíľku zdriemnuť.