Prehliadka mesta I.

„No, predsa v Magicae ultionem et libertatem.“ Zasmiala sa na mňa.

„Eh?“

„Nazývaj to Svet mágie, alebo ako chceš. V podstate, iná dimenzia než tá z ktorej si prišla. Žijú tu tri klany, teraz sa nachádzaš na územi pomsty.“ Znovu na mňa vycerila žiarivo biele zuby.

,,Ako som sa sem dostala a kto si?“ Zatvárila som sa nechápavo.

,,Ja som Moon, tvoja najlepšia kamarátka po chate, teda, myslím. A dostala si sa sem tak, ako každý z nás. Tento svet má súvyslosť s chatmi klanov, ale po internete je to len obyčajná vlčia rpg svorka. A keď zatúžiš po tom, aby bola reálna, splní sa ti to. Nejako ťa to sem vztiahne.“

„A ak…“ Chcela som sa znovu na niečo opýtať, ale Moon ma prerušila.

„Ak chceš vedieť viac, večer ťa zoberiem do knižnice. O hodinu ale pôjdeme do mesta aby som ťa zoznámila s ostatnými. Teraz sa ešte prespi.

***

Niekto mňou jemne potriasol. Keď som nevstávala, opakovalo sa to znovu a znovu.

„Ešte päť minút..“ Zamrmlala som bez toho, aby som otvorila oči.

„No ták, Dive! Času na spanie budeš mať ešte veľa.“ Znovu sa zasmiala.

„Č-čo.. Mmm…“

„Dive!“

„Už idem.“ Zavrčala som a pomaly otvorila svoje zelené oči.

Neznášam, keď ma niekto budí. Pomyslela som si a snažila sa postaviť z postele. Ešte stále som bola docela oslabená, ale už to bolo o niečo lepšie.

***

Stáli sme pred veľkou luxusnou vilou. Jej dvor lemoval živý plot a jedna brána ktorú strážili dvaja divný tvorovia. Moja kamarátka, teraz skôr sprievodca, im niečo povedala.

„Čo to je?“ Ukázala som prstom na nich, aj keď je to vrcholne neslušné a znovu som si ich prezrela. Prvý mal biele vlasy asi po ramená, zviezané do copu a na nich rohy. Jeho tvár bola ľudská s pár pihami a šedými očami. Cez čierne tričko sa mu rysovali svaly a nohavice mal voľné, zviazané opaskom. Odlišnosti od normálnych ľudí boli biele krídla so zlatistým odtieňom, konské kopytá a dlhé pazúre. Druhý mal dlhšie rozpustené čierne vlasy, zelené oči a zlatisté čierne krídla. Iný rozdieľ medzi nimi nebol.

„Druh štrážcov vytvorený Riou, nazývaný Spiritus. Sú rozmiestnený po celom meste aj údolí. Presnejšie, po celom Revenge.“ Odpovedala mi.

„Prečo sa nazvali spiritus?“

„Lebo keď sa premenia do ochrannej podoby, vypadajú ako duchovia.“

Potom sme už nemíňali zbytočne čas a pokračovali v ceste cez dvor k Riinému domu. Dvor bol skôr záhrada nachádzajúca sa okolo celej vily. Na ľavo od chodníka bolo jazero s leknami a kvákajúcimi žabami, množstvo ozdobných kvetov a pár stromov. Spolu to ladilo strašne nádherne, tak isto ako celá vila krémovkastej farby. Zazvonili sme na dvere a po chvíli nám ich otvorilo zeleno šedo-zeleno vlasé dievča s pár jazvami, ktoré jej ale pridávali na kráse a s vlčím chvostom a uškami.

„No, predsa v Magicae ultionem et libertatem.“ Zasmiala sa na mňa.

„Eh?“

„Nazývaj to Svet mágie, alebo ako chceš. V podstate, iná dimenzia než tá z ktorej si prišla. Žijú tu tri klany, teraz sa nachádzaš na územi pomsty.“ Znovu na mňa vycerila žiarivo biele zuby.

,,Ako som sa sem dostala a kto si?“ Zatvárila som sa nechápavo.

,,Ja som Moon, tvoja najlepšia kamarátka po chate, teda, myslím. A dostala si sa sem tak, ako každý z nás. Tento svet má súvyslosť s chatmi klanov, ale po internete je to len obyčajná vlčia rpg svorka. A keď zatúžiš po tom, aby bola reálna, splní sa ti to. Nejako ťa to sem vztiahne.“

„A ak…“ Chcela som sa znovu na niečo opýtať, ale Moon ma prerušila.

„Ak chceš vedieť viac, večer ťa zoberiem do knižnice. O hodinu ale pôjdeme do mesta aby som ťa zoznámila s ostatnými. Teraz sa ešte prespi.

***

Niekto mňou jemne potriasol. Keď som nevstávala, opakovalo sa to znovu a znovu.

„Ešte päť minút..“ Zamrmlala som bez toho, aby som otvorila oči.

„No ták, Dive! Času na spanie budeš mať ešte veľa.“ Znovu sa zasmiala.

„Č-čo.. Mmm…“

„Dive!“

„Už idem.“ Zavrčala som a pomaly otvorila svoje zelené oči.

Neznášam, keď ma niekto budí. Pomyslela som si a snažila sa postaviť z postele. Ešte stále som bola docela oslabená, ale už to bolo o niečo lepšie.

***

Stáli sme pred veľkou luxusnou vilou. Jej dvor lemoval živý plot a jedna brána ktorú strážili dvaja divný tvorovia. Moja kamarátka, teraz skôr sprievodca, im niečo povedala.

„Čo to je?“ Ukázala som prstom na nich, aj keď je to vrcholne neslušné a znovu som si ich prezrela. Prvý mal biele vlasy asi po ramená, zviezané do copu a na nich rohy. Jeho tvár bola ľudská s pár pihami a šedými očami. Cez čierne tričko sa mu rysovali svaly a nohavice mal voľné, zviazané opaskom. Odlišnosti od normálnych ľudí boli biele krídla so zlatistým odtieňom, konské kopytá a dlhé pazúre. Druhý mal dlhšie rozpustené čierne vlasy, zelené oči a zlatisté čierne krídla. Iný rozdieľ medzi nimi nebol.

„Druh štrážcov vytvorený Riou, nazývaný Spiritus. Sú rozmiestnený po celom meste aj údolí. Presnejšie, po celom Revenge.“ Odpovedala mi.

„Prečo sa nazvali spiritus?“

„Lebo keď sa premenia do ochrannej podoby, vypadajú ako duchovia.“

Potom sme už nemíňali zbytočne čas a pokračovali v ceste cez dvor k Riinému domu. Dvor bol skôr záhrada nachádzajúca sa okolo celej vily. Na ľavo od chodníka bolo jazero s leknami a kvákajúcimi žabami, množstvo ozdobných kvetov a pár stromov. Spolu to ladilo strašne nádherne, tak isto ako celá vila krémovkastej farby. Spoznala som ju podľa fotiek ktoré si dala na stránu z chatu. Bola to Ria.

„No, predsa v Magicae ultionem et libertatem.“ Zasmiala sa na mňa.

„Eh?“

„Nazývaj to Svet mágie, alebo ako chceš. V podstate, iná dimenzia než tá z ktorej si prišla. Žijú tu tri klany, teraz sa nachádzaš na územi pomsty.“ Znovu na mňa vycerila žiarivo biele zuby.

,,Ako som sa sem dostala a kto si?“ Zatvárila som sa nechápavo.

,,Ja som Moon, tvoja najlepšia kamarátka po chate, teda, myslím. A dostala si sa sem tak, ako každý z nás. Tento svet má súvyslosť s chatmi klanov, ale po internete je to len obyčajná vlčia rpg svorka. A keď zatúžiš po tom, aby bola reálna, splní sa ti to. Nejako ťa to sem vztiahne.“

„A ak…“ Chcela som sa znovu na niečo opýtať, ale Moon ma prerušila.

„Ak chceš vedieť viac, večer ťa zoberiem do knižnice. O hodinu ale pôjdeme do mesta aby som ťa zoznámila s ostatnými. Teraz sa ešte prespi.

***

Niekto mňou jemne potriasol. Keď som nevstávala, opakovalo sa to znovu a znovu.

„Ešte päť minút..“ Zamrmlala som bez toho, aby som otvorila oči.

„No ták, Dive! Času na spanie budeš mať ešte veľa.“ Znovu sa zasmiala.

„Č-čo.. Mmm…“

„Dive!“

„Už idem.“ Zavrčala som a pomaly otvorila svoje zelené oči.

Neznášam, keď ma niekto budí. Pomyslela som si a snažila sa postaviť z postele. Ešte stále som bola docela oslabená, ale už to bolo o niečo lepšie.

***

Stáli sme pred veľkou luxusnou vilou. Jej dvor lemoval živý plot a jedna brána ktorú strážili dvaja divný tvorovia. Moja kamarátka, teraz skôr sprievodca, im niečo povedala.

„Čo to je?“ Ukázala som prstom na nich, aj keď je to vrcholne neslušné a znovu som si ich prezrela. Prvý mal biele vlasy asi po ramená, zviezané do copu a na nich rohy. Jeho tvár bola ľudská s pár pihami a šedými očami. Cez čierne tričko sa mu rysovali svaly a nohavice mal voľné, zviazané opaskom. Odlišnosti od normálnych ľudí boli biele krídla so zlatistým odtieňom, konské kopytá a dlhé pazúre. Druhý mal dlhšie rozpustené čierne vlasy, zelené oči a zlatisté čierne krídla. Iný rozdieľ medzi nimi nebol.

„Druh štrážcov vytvorený Riou, nazývaný Spiritus. Sú rozmiestnený po celom meste aj údolí. Presnejšie, po celom Revenge.“ Odpovedala mi.

„Prečo sa nazvali spiritus?“

„Lebo keď sa premenia do ochrannej podoby, vypadajú ako duchovia.“

Potom sme už nemíňali zbytočne čas a pokračovali v ceste cez dvor k Riinému domu. Dvor bol skôr záhrada nachádzajúca sa okolo celej vily. Na ľavo od chodníka bolo jazero s leknami a kvákajúcimi žabami, množstvo ozdobných kvetov a pár stromov. Spolu to ladilo strašne nádherne, tak isto ako celá vila krémovkastej farby.

„Prišli ste práve včas.“ Usmiala sa.