Prolog

„A zas som sa do toho pustil. Bez ohľadu na to: kde som a kedy tam som. Výzva zmeniť svet si ma zakaždým nájde.“

          L. Uchiha

[Prológ]

  [Miesto: Koloseum v Konohe.]

Scéna: V ňom stojí osoba zahalená v oranžovej aure čakry. Okolo miesta kde stojí vyvierajú zo zeme dlhé pásy reťazi. Niektoré sa mierne pokupujú, ako keby boli živé. Alebo je to len prejav užívateľa tých reťazi, ktorý tým dáva najavo, ako moc dobre s nimi vie manipulovať. Hrobové ticho prerušuje len ich rinčanie a poryv vetra tvorený zúrivým tiskaním tej oranžovej čakry z osoby v strede diania.

Pokiaľ hľadáte Naruta, tak on nie je… Hm ako to povedať. On nie je tou osobou zahalenou v čakre. A čírim zásahom osudu sa ale nachádza v aréne. Avšak ak by ste čakali že bude bojovať, tak sa nedočkáte. Má totižto menší problém. Pár krokov od osoby z reťazami visí pár pritisnutý čelom k sebe a pevne zviazaný týmito reťazami. Rozkošný párik. Len keby Hinata zakaždým pri ňom neomdlela. Tak to je náš hlavný hrdina. Pevne spútaný reťazami k osobe ktorá je do neho neskutočný blázon. Pokupujú sa ako nejaký rukojemníci. Nie. Nie rukojemníci. Títo dvaja teraz predstavujú návnadu. A dosť dobre im táto roľa pristála. Určite sa pýtate ako to, že tak schopný bojovník ako Naruto, sa nechal chytiť a prečo sa neoslobodí. Aby som na to mohol odpovedať musíme sa vrátiť pohľadom smerom k osobe v strede diania.

Postava dospelej ženy. Celkom nevýrazne oblečenie. Prevažne bielej farby s červenými pasmi či vzormi alebo ja neviem s čím. Dlhé červené vlasi. Skoro ako čerstvá krv. Teraz ale plápolajú v oranžovom závoji a v deviatich prameňoch. Vyzerajú skôr ako ohnivé chvosty než ako pramene vlasov. Na tvári má škodoradostný výraz výtržníka ktorý sa práve chystá rozpútať krčmovú bitku. A jasne čierne bielka v očiach. Docela desivé nemyslíte? Pritom nesmieme zabudnúť že ju obklopuje zúrivá čakra a reťaze ktoré môžu vytrysknúť zo zeme ako gejzíry. Okolo nej v aréne postáva dosť ľudí pripravených k boji. Najbližšie k nej, vlastne stojaci kúsok pred ňou stojí ten prefíkanec Kakashi. Celkom dosť problematická situácia.

Oj. Niečo sa deje.

Žena v strede sa mohutne nadýchla. Zamierila prstom na tribúnu. Práve tam kde sedela Hokage. Je jasné, že bude kričať tak hlasno ako len dokáže.

„Hej ty tam hore! Dlžíš mi prachi!! Povedala som ti predsa, že ani smrť ma nezastavý aby som si ich od teba vzala späť, datebajo!!!“

Aaa, celá napätá atmosféra vyletela strechou. Osobu dole okolo sediaci práve nazvali Kušinou. Kto to je? Asi niekto dôležitý. A kto je zodpovedný za tento rozruch. Nepriamo ja. Vlastne docela priamo. Tej prsatke s bielymi očami som totižto nakázal, aby požiadala o pomoc niekoho od koho by tu pomoc najviac potrebovala.

Moje schopnosti sú trošku odlišné od doby čo som prišiel do tohto sveta. Avšak myslím že v konečnom dôsledku len som získal lepšie. Alebo sa len prispôsobili fyzikálnym zákonom. Kravina…  Či je tento svet peklo neviem ale som si celkom istý že v tom predchádzajúcom som bol zabitý. Tam som mal mnoho mien. Ale tu má volajú len dvoma. A to druhé mi dali sami asi tak v prvých piatich minútach môjho príbehu na tomto svete. Vstup bol celkom impozantný. Vydrať sa zo zeme v obrovskom krátery. Všade okolo ľudia, ktorý sa drapú von z trosiek alebo z hliny. Kto by to nenazval v tú chvíľu posmrtným životom?  Až neskôr som sa dozvedel že bola na kráter použitá dáka super technika vzkriesenia. Tuším … kacirsky kruh vzkriesenia. Asi tak to nazvali.

Oh, v aréne to nabralo na obrátkach tak to skrátim.

„Ja Lelúš Učíha Vám prikazujem napíšte do komentu svoje pocity ohľadne môjho príbehu a či ho chcete spoznať celý!“

[Lusknutie prstami]