Prológ

Hytsugaya taicho sedel vo svojom nadmernom kresle a dokončoval papiere. Matsumoto na svojej kope zaspala. Dokončil svoje a jej papiere a zatriasol ňou. „Vstavaj Matsumoto a chod domov. Dorobíš to zajtra. A dnes žiadna ďalšia oslava.“

„Ale taicho…“ Matsumoto ospalo zazívala. „Kyoraku dnes usporadúva narodeninovú oslavu.“ Jak je malý, tak je otravný.

Ksó. Otravný ženská. „Party sa pre teba nekoná. Zajtra mame dôležitú misiu. Alebo chceš v Karakure prespať vyučovanie?!“

„Dobre. Prídem domou pred polnocou.“ Je ako osina v zadku. Pomaly odišla.

Dvere za zástupkyňou sa zavreli a Hytsugaja sa pohodlne usadil do svojho kolieskového kresla. Otočil sa chrbtom ku dverám. Ako je to dlho, čo si už ticho Cerberus?

Od nášho posledného stretnutia s Giovanim. Či li, od kedy sme mŕtvi. Ozvala sa v jeho hlave odpoveď. A ako je to dlho, od kedy sme sa posledne rozprávali?

Len o rok kratšie. Po tom som ja nechcel a ty si už nemohol. Odvetil Hytsugaya.

Aj ty ho cítiš. Je späť. Preto ma opäť počuješ. Zas budem žiť. Rozosmial sa Cerberus.

Túlavý pes túlavým psom ostane. Ja viem. Zamračil sa Hytsugaya. Nepáčila sa mu predstava, že bude musieť kapitánom ukázať, ako vie hrýzť. Pokoj, ktorý za tie roky nadobudol, mu bude chýbať. Navyše ho už týždeň svrbelo pod kovovým obojkom, ktorý skrýval pod lemom kimona a haori. Ak je späť, prídu aj ostatný. Otvoril skrinku a vybral z nej par veci. Čierny kabát bez rukávov a nohavice a tiež bieli a čierny revolver, výroby z Mesta, spojené reťazou. Niečo mu vravelo, že by si ich mal po rokoch vyskúšať.

Výborne. A teraz, keď si nás hodil do gala, poďme zabíjať. Ozval sa v ňom krvežíznivý hlas.

Haine sa pozrel do zrkadla a usmial sa. „Nie, zatiaľ nie. Mam niekoho, koho s tebou zoznámim a chcem, aby to bolelo. Jeho meno je Aizen.“

Počul, ako sa pes v ňom démonicky smeje. Takže na neho sám nestačíš? Hytsugaya si na staré šaty obliekol tie shinigami.

Ozvalo sa zaklepanie. „Taicho, mame naliehavú neplánovanú schôdzu.“

„Povedz im, že idem.“ Nestíhal sa prezliekať a tak vyšiel za Matsumoto na chodbu.

Zabi ju. Pretiahni ju. Sprav niečo. Hlas v jeho hlave začal dobiedzať.

Giovani musí byt fakt blízko. „Buď ticho.“ Zahundral Haine popod nos.

„Ste v poriadku taicho?“ Matsumoto sa zatvárila ustarane. Nemá horúčku?

Ksó! Vidíš, čo spôsobuješ?! Odpoveďou mu bol smiech. „Áno a pohni si. Nechcem byt posledný.“

„Yare, yare, Jama-ji, čo sa deje? Schôdzu sme ešte nemali mat?“ Ozval sa vždy ležérne znudený Kyoraku.

„V siedmom a desiatom okrsku sa objavilo do kopy sedem silných raiatsu. Dovediete ich do Seireitei.“ Yamamoto vytiahol fotky. „Toto sú oni. Prvý je…“

„Badou Neils, súkromné očko. Nie moc úspešný a väčšinou sa chova ako zbabelec. Ale keď mu dôjde nikotín, začne zabíjať hlava nehlava.“ Hitsugaia sam sa zarazil, keď počul Haineho otrávený a znudený hlas. „Ten babrák mi tým spôsoboval riadne problémy.“ Ostatný mu vak venovali udivené pohľady. „No čo? Je z môjho predsmrtného života.“

„Výborne, tak po neho pôjdete, Hytsugaya taicho.“

„Hay.“ Usmial sa Haine. A vytrieskam z neho dušu. Vravel som mu, nech mi nikdy nemieri na tvar.

„Ďalej sú tu tieto dve. Majú veľa raiatsu…“

„To so Noki a Luki. Sú v celku vyšinuté, ale nemýľte sa. Majú zarakiho zmysel pre zábavu.“

„Hej krpec. Ken-chan nie je vyšinutý.“ Začala nadávať Yachiro.

Haine jej venoval ľadový pohľad, ktorý usadil do kresla aj Zarakiho.

„Dosť, Hytsugaya taicho. Hnn…“ Snažil sa ho ukľudňovať Kyoraku.

„Ja si ich vezmem.“ Oznámil Zaraki.

Výborne. Ukáž mu Ken-chan.“

„Sú nebezpečné. Nenechajte sa zabiť. Parkrát som ich zo srandy nechal žit.“ Na hytsugayovej tvary sa zjavil úsmev, ktorý ostatných deprimoval.

Vystrieľaj ich. Ozval sa Cerberus.

„Drž hubu.“

„Ako prosím?“ Yamamoto pozrel na mladíka.

„To nebolo na vás, sotaicho.“

„Ďalší je…“

„Mihai Mihaeroff , hoc vyzerá neškodne, je to najlepší assasin v meste.“

„Vezmem ho.“ Ozvala sa Soi Fon.

„Tu sú zvyšný.“ Yamamoto podal Hytsugayovi rovno všetky zvyšné fotky.

Pche. Je ich teda ale. Zabime ich.

Tento raz sa už nedal vyprovokovať. „Toto je bishop Ernest Rammsteiner. Je to šialený vedec.“

„Ja.“ Rovno vyhŕkol Mayuri.

„Nill, skromná a nevinná. Kto jej ublíži, toho stiahnem z kože.“ V miestnosti nastalo na chvíľu ticho.

„Postarám sa o ňu.“ Oznámil Kuchiki.

Haine prikyvol. „To pôjde. A posledná, Naoto Fuyumine. Je neskutočne trpezlivá a učenlivá. Ovláda šerm, ako nikto.“

„Ja…“

„Nie Soi Fon taicho. Ja ju vezmem.“ Unohana venovala Soi Fon jeden zo svojich strašidelných pohľadov, kedy je neslobodno odmietnuť.

„Keďže Hytsugaya taicho pozná všetkých, počká a privíta ich pri východnej bráne. Kyoraku, postaraj sa o Bada.“

„Áno, Yama-ji.“

Schôdza sa začala rozchádzať. A teraz ho už do rúk nedostaneš.

Čuš, lebo ta vykastrujem.