Prológ – Kakashi boduje

Slnko začalo presvitať cez matné sklá. Vykuklo spoza neveľkej hory a pošteklilo chlapcov na líčka. Pootvorili oči a milo sa usmiali.

„Váááá…. Dobré ráno.“ Zívli a roztiahli rukami. Jeden odhrnul krásnu modrú perinku a druhý vyšiel zo svojej oranžovej valandy. Čierno očko vkĺzol do teplých papučiek, namiesto toho blondiačik sa postavil na bosé nohy. Odišli do kúpeľne. V tme nahmatali vypínač a miestnosť sa ponorila do oranžovej farby. Prišli až k umývadlu, zobrali si zubnú pastu a kefku. Naruto si svoje zúbky priam brúsil a čiernovlasý chlapec si naopak elegantne prechádzal z jednej polovičky čeľuste na druhú. Každý z nich si vyzliekol svoje pyžamká. Blondiačik si dal dole najskôr teplú čapičku, zvliekol šedé, tenké tričko, čím si obnažil hruď a neskôr aj dolnú časť tela. Sasuke s tým mal menej práce, pretože on spával iba v jednoduchých, bielych gatiach z bavlny. Keď boli obaja úplne nahý, vkĺzli do vane, kde si napustil príjemnú, mierne horúcu vodu. Vyliali do nej vôňu škorice. Obaja ju mali rady, no ani jeden sa k nej nepriznal, ba dokonca sa o tom ani nerozprávali. O chvíľu bola vaňa až skoro po okraj plná peny. Ponorili sa do nej a začali relaxovať. Naruto premýšľal, čo dnes vyvedie Sasukemu na misii, a tomu zas prebleskovalo hlavou, čo by zas jeho tímoví partner mohol vymyslieť. Neuvedomovali si to, ale prakticky mysleli na seba každý deň. Mali k sebe veľmi blízko, až na maličkosť, že obidvaja sú rivalmi a prisahali si večnú nenávisť. Vlastne to prisahal iba chlapec s azúrovo modrými očami. Jeho „kamarát“ radšej ignoroval, aj keď na neho v podstate myslel aj v spánku.

V bielej vani strávili takmer hodinu, kým z nej nevyšli a pobrali sa s uterákom okolo pásu do kuchyne. Tam si blondiak s mokrými vláskami zobral z chladničky ramen a sadol si za provizórny stôl, na ktorom bolo otvorené mlieko (po záruke), ohryzky z jabĺk a nejaká tá špina. Sasuke si vytiahol fľašu piva (dával si iba na zvýšenie adrenalínu), vytiahol ryžové chlebíčky a sadol si namiesto od Naruta za komfortný, okrúhly stôl v rohu celkom modernej kuchyne.

„Itadakimasu!“ Ďalšia vec, čo sa o krásavcovi nevedelo, pretože na rozdiel od Naruta to nedával najavo.

Po raňajkách sa obidvaja obliekli do svojich každodenných šiat. Sasuke si dal biele kraťase s modrým, krátkym tričkom a vlasy si prichytil znakom Konohy. Vzal si pár Kunaiov a odišiel z bytu. Blondiak začal nosiť nové oblečenie, ktoré dostal od svojho senseia, Jirayi, legendárneho sannina. Oranžové gate, ktoré končili niekde v mieste lýtok. Čierne tričko, naň si dal oranžovú bundu s čiernymi ramenami a zipsom. Tak ako jeho kolega si vlasy pripevnil čelenkou čiernej farby. Energicky vyšiel z dverí a o niekoľko pár sekúnd sa vrátil.

„Zabudol som zamknúť. Čo keď ma niekto sledoval, počkal si na vhodnú chvíľu a teraz si pochutnáva na mojom jedle?“ Naruto nebol moc bystrý, ale mal obrovskú fantáziu, čo sa niekedy zišlo.

Bývali iba kilometer od seba, čiže väčšinu cestovali spolu. Tentoraz však každý išiel iným smerom. Naruto sa vydal za Kakashim, ktorý mu má oznámiť detaily i misií, zatiaľ čo Sasuke ich už dávno vedel.

Naruto

„Naruto!“ ozvalo sa spoza chrbta blondiaka.

„Hmmm…?“ Otočil sa a uvidel za sebou ružovo vlasé dievča. Bolo o niečo nižšie od neho, ale silou bola zaručene silnejšia. Bežala rýchlo za ním, ale zároveň elegantne.

„Sakura? Kakashi…“ tá ho v okamihu, kedy spomenula slovo „Kakashi“ prerušila.

„Práve kvôli tomu som ti prišla povedať odkaz od neho.“

„Odkaz?“

„Áno. Musel naliehavo odísť na dôležitú misiu kvôli Akatsuki a Madarovi.“ Áno, Madara ešte stále pobehuje po svete a prináša iba bolesť s následným smútkom.

„No už sa vykokci! Čo chce? Aby som mu nezabudol kúpiť toaletný papier?“ Sakura sa mierne usmiala, ale výraz sa hneď zmenil na jej bežnú mimiku.

„No, mám ti podať informácie o misií.“

„Aha… dobre, počúvam.“

„Mám ti odkázať, že je mu ľúto, že ti tento odkaz nemôže predať osobne. Hlavne sa nenaštvi…!“ Naruto sa trochu zamračil, ale nechal ju dohovoriť.

„Máš si užiť! Žiadna misia nie je. Iba chce, aby si si užil voľný víkend. A…“ Naruto jej skočil do reči.

„Počkaj počkaj počkaj…! Ako užil? Aká žiadna misia?“  Naruto bol riadne naštvaný.

„Čo hneď kričíš? Veď to je predsa super nie? Môžeme ísť niekam o kina a poprípade zobrať aj Sasukeho.“

„To je mi jedno, že mám voľno. Akože, on ma chcel vytiahnuť z postele iba pre toto? Ja ho zabijem, keď príde! Ešte som mohol leňošiť v teplej postieľke a snívať o perverznostiach.“ Sakura trafila Naruta po hlave päsťou. Následne odletel do najbližšej novinového stánku. Ružovo vlasá „striga“ sa priblížila k blondiakovi a rozbitému stánku.

„Ty nekultúrne úchylné prasa! Chceš mať deti alebo chceš do smrti byť na vozíku?“ Následne ho chytila za bundu a začala s ním točiť.

„Veď ja ťa naučím správnej výchovy. Budeš prosiť o odpustenie nadŕžaný veľkonočný zajačik.“

„Sakura…! áááá… pomôžte mi niekto!“ Kričal z celých pľúc, keď sa ozvalo z diaľky.

„Hej vy tam! Sakura pusti toho strachopuda a upokoj sa!“

„Ehm… Sasuke? Čo tu robíš?“ Sakura hodila Naruta o zem.

„Mal som naplánované ísť relaxovať do prameňov, ale ten váš krik sa nedá počúvať.“ Všetci sa spolu rozprávali tak pokojne.

„A so mnou bude čoooo? Pomóóc…“ Ozval sa Naruto.

„Kto mi opraví stánok? Celý ste mi ho zničili!“ Sakura zdvihla Naruta.

„Poď vypadneme Naruto! Vstávaj ty blbec, nespi!“ Postavila ho a ťahala ho za sebou.

„Ach bože… a toto mám prežívať cez víkend?“ Ozval sa Sasuke.

„Počkať… cez víkend? Ako si to myslel Sasuke?“ Naruto sa spamätal, že je vôbec tu. „Že by?…“