Sen?

Bežali takmer 5 hodín v kuse, už boli všetci vyčerpaný len Sasukeho energia nejaký neopúšťala tak si ani nevšimol, že ostatní ninjovia ledva stíhajú.
„Tak utáboríme sa!“ Zavelil Kakashi.
„Čo ste sa zbláznili? Ja ešte nie som unavený!“ Zaprotestoval Sasuke.
„Ty možno nie, ale my už máme pre dnešok dosť!“
,Dokým sa pohneme, môže byt Naruto už mŕtvy, chjo,‘ Povzdychol si Sasuke a rezignovane pokrčil plecami na znak ,nech si robia, čo chcú.

,Dík, Sasuke,‘ povedal si v duchu Kakashi a šiel pre drevo na oheň.
Zatiaľ čo Sasuke si sadol na najbližší kameň, a pozeral do neba, stmievalo sa…
, Miloval si západ slnka…a mne sa ľúbilo ako si priam hltal to zapadajúce slnko, bol si takí roztomilí, usmial si sa keď si si všimol že na teba uprene pozerám, miloval som to tvoj úsmev, tvoje ústa, tvoje jasné modré oči, vlasy ktoré ti spadali do tváre, proste všetko som to miloval, NIE milujem to na tebe, verím že žiješ, verím že čakáš na mňa a ja prídem zachránim ta a budeme navždy spolu!, Pomyslel si Sasuke a pousmial sa pre seba vždy keď na ňho myslel dodávalo mu to odvahu, že žije.
„Môžem si prisadnúť?“ Sasuke sebou cukol, ale kývol. Kakashi si teda sadol vedľa neho.
„Vieš, Kakashi ,verím že žije, ale aj tak sa bojím, čo keď prídeme neskoro? Čo keď ja neviem…. proste je toľko možností.“
„Sasuke…“
„Milujem ho nechcem ho stratiť, nie teraz…keď by sme mohli byt konečne spolu… nie teraz!“
„Sasuke…dal som ti sľub a nehodlám sa ho porušiť aby si vedel vždy budem stáť pri tebe nech sa deje čokoľvek.“
„Ďakujem.“ Povedal Sasuke a oprel si hlavu o Kakashiho rameno.

***

„SASUKE!!“ kričal hlas strašne známy, hlas ktorý chcel teraz počuť hlas ktorý mu toľko chýbal, hlas ktorý ho dokázal zbaviť sa pomsty  ktorá ho zožierala po celých 17 rokov, hlas….
„Naruto…?“
„NARUTO!!!“ Skríkol Sasuke a rozbehol sa za ním.
„Si v poriadku? Čo sa stalo?“
„Sasuke…ja…a som tak rád že ta vidím…chýbal si mi…ani nevieš ako…“ Povedal Naruto a objal Sasukeho okolo pása, a pritiahol si ho bližšie k sebe.
„Naruto…aj ty mne chcem aby sme boli konečne spolu…milujem ta prosím povedz že toto nie je len sen…že…že je to skutočnosť…že sme konečne spolu…“
Naruto sklopil hlavu, a na tvári sa mu leskly slzy.
„Sasuke…poviem ti keď som a kde ma držia…musíš sa, ale poponáhľať lebo o necelí mesiac chcú zo mňa, ako to povedať, proste chcú Kyubiho…“
„Čoo? Ale veď Tsunade povedala, že až o 2 mesiace…“
„Noo, malo to tak byt, ale dali mi tabletky, ktoré že vraj urýchľujú proces…“
„Aha…ale aspoň viem že žiješ…už len to ma teší…“
„Mňa zasa teší že sa ma pokúsite nájsť…“ Povedal Naruto a vtisol Sasukemu bozk na pery. Sasuke si to vychutnával…avšak si všimol že má Naruto nejaké škrabance na krku…odhrnul mu bundu…skoro sa mu zastavilo srdce…keď si uvedomil čo s jeho blonďatým zázrakom porobili…
„Kto?“
„Sasuke…nechaj to tak…prosím…“
„Opýtam sa ešte raz: KTO?!“
„Sasuke…“
„Naruto, tretí krát sa už pýtať nebudem!“
„Itachi?“
„NIE! Ten to nebol…Itachi mi akurát pomáhal…nosil mi jedlo vodu a staral sa o mňa…bol veľmi milý, pripomínal mi teba…“
„Itachi? Môj brat že ti pomáhal? Ako mi teda vysvetlíš ten odkaz, čo sme našli pri tvojom tele?“
„No to tam dal ten…. veď vieš…“
„Kto?“
„Deidara…“ Vyšlo napokon z Naruta…
„Už teraz je mŕtvy…“
„Vieš, Sasuke, nechcem aby si k Itachimu cítil nenávisť, chránil ma, koľkokrát mu hrozilo, že keď bude so mnou ho zabijú, ale vždy prišiel, utešil ma, keď som plakal…. hovoril mi že prídeš a zachrániš ma…hovoril že stačí, aby som veril a ty prídeš…koneckoncou aj to, že sme teraz spolu, za to môže on…vytvoril to jutsu kvôli mne…“
„Neboj sa neublížim mu… za toto čo spravil…. toto mu nikdy nezabudnem…“
„Ďakujem…“
„A teraz Sasuke sme od vás vzdialený…na západ asi 75 km…. Itachi vás tam bude čakať a pomôže vám dostať sa ku mne…. skôr ako sa spýtaš áno môžeme mu veriť…len vieš mal takú menšiu podmienku…“
„Akú?“
„No že chcel by sa vrátiť späť do Konohy … s nami …“ Sasukeho tá veta celkom zarazila.
„Aha….“
„Ja som mu povedal že kludne…a budem rád…“
„Keď ty tak aj ja…“ Povedal nakoniec Sasuke.
„Dobre ja už budem musieť ísť…“
„Nie ešte nechoď.“ Poprosil ho Sasuke.
„Musím, Itachimu to berie čakru…“
„Tak ahoj.“ Povedal Naruto a pobozkal Sasukeho.
Sasuke sebou škubol a keďže bol rozospatý sa strepal rovno hlavou k zemi.