Anime a manga fanfikce

    Kii a Nao vošli do triedy, Naoki podal učiteľovi papiere o novom spolužiakovi, učiteľ sa len usmial a povedal, nech si sadne kam chce. Kii sa ako na rozkaz odobral ku Naovi
    našťastie sedel sám, potom už hodina prebiehala normálne, len mu bolo celkom divné že sú na celej škole len chlapci, nieže by mu to vadilo, len mu to bolo divné, tak mu aj napadlo že sa na to spýta Naoa po škole, po hodine mu Nao ukazoval školu triedy porozprával o učiteľoch a tak, ale keď mu podal rozvrh hodín dobre že sa Kii nezadrhol špagetami ktoré práve jedol.

    „To nemyslíš vážne.“ Zhrozil sa Kii.

    „Čo?“ Spýtal sa tázavo Nao, aj keď asi tušil o čo ide alebo skôr o akú hodinu ide.

    „Sexuálna výchova? eh niečo mi uniklo? Čo do boha je toto za školu,“ spytoval sa sám seba Kii vyzeral ako blázon.

    „Noo, veď vy ste na škole nemali SV? Heh, zvykaj si, no ty asi nevieš na akú školu si to prišiel, potom ti to vysvetlím už bude zvoniť tak pod.“ Povedal Nao a ťahal za sebou ešte stále šokovaného Kiiho, ten len v duchu ďakoval bohu že dnes nemajú SV.

    Po škole…

    „Nao! Nejdeš ku mne? Celkom by ma aj zaujímalo, ako je to s tou školou.“

    „Oukej, počkaj, hneď som u teba,“ povedal Nao a niekam si odbehol, Kii čakal ešte aspoň 2 hodiny, ale nakoniec sa dočkal a Nao sa objavil.

    „Že ty si aj prišiel“ Zvozil ho Kii hneď s fleku.

    „Prepáč, niečo som si musel vybaviť.“ Ospravedlňoval sa Nao.

    „Kii si len povzdychol a chcel sa vydať k domu, keď si na Naovi niečo všimol.

    „Nao…to máš na krku krv?“ Opýtal sa Kii a prstami zotrel červenú tekutinu Naovi s krku, a pýtavo sa na neho pozrel.

    Nič…

    „Nao?“ stále nič.

    „Desíš ma.“ Povedal už ustráchane Kii.

    V tom sa Nao pred ním zosypal na zem.

    „NAO!!“ zakričal Kii a utekal k Naovi, ktorý ležal na zemi, ale nevnímal, chvalabohu dýchal, Kii ho podoprel rukami a niesol celú cestu až domov, cestou rozmýšľal o tom všetkom o krvi kde bol tak dlho prečo odpadol.

    „Som doma,“ oznámil Kii svoj príchod.

    „Oci neska u nás spí kamarát, idem hore pa,“ povedal Kii a hned sa aj odobral do svojej izby, kde Naoa položil na posteľ a príkril perinou.

    „Kii, nie si hladný?“ Opýtal sa Kiiho otec spoza dverí.

    „Nie keby sme boli tak spravíme,“ odsekol Kii otcovi.

    „Oukej, ja musím do práce, nejakí naliehavý prípad, večeru máš v mikrovlnke ahoj.“

    „Čau.“

    Celú noc sa Kii pozeral na Naoa, je takí krásny pomyslel si Kii, hneď mu však aj napadali myšlienky a pri ich predstave sčervenal, zatriasol hlavou, aby vyhnal z hlavy tie absurdnosti a šiel si ľahnúť do otcovej spálne.

    Večer sa Kii zobudil na niečie kroky čo sa stále približujú, mal strach ale aj tak vstal a šiel skontrolovať či je všetko v poriadku, pri dverách ho ale niekto schytil a stiahol ku sebe.

    „Pššššt,“ pokynul Nao Kiimu, ten poslúchol a bol ticho snažil sa ani nedýchať.

    Nao schytil Kiiho a sotil ho do izby ktorú následne zamkol, Počuli už len nejaké hlasy a kroky, kroky ktoré sa pomaly ale isto vzdialujú. Ked už kroky zanikli a Nao si bol istý že už v dome nikto nie je, odomkol dvere a vyšiel von, a chcel odisť.

    V úteku mu však zabránila niečia ruka, ktorá ho držala, a tá ruka patrila Kiimu. Kii mal na tvári ustráchaný pohľad  a trošku aj pýtavý.

    „Čo sa to tu sakra deje?“ Povedal Kii dobre že nie zo slzami v očiach, ktoré si  následne utrel. Nao sa na neho pozeral z lútostivím pohľadom.

    „Pusť ma, keď budeš so mnou hrozí ti nebezpečie,“ povedal Nao ustráchane, a pohladil chlapca po tvári, ten zosmutnel ešte viac.

    „Nie! Nenechávaj ma tu!“ povedal Kii a objal Naoa tak silno, že Nao skoro nemohol dýchať. Nevedel čo má na to povedať.

    „Chcem aby si mi to vysvetlil, a tiež chcem, aby si tu so mnou zostal… prosím,“ povedal Kii a už to neudržal a rozplakal sa Naovi do trička, ten len hľadel na chlapca ktorý je na ňom nalepený ako sardinka a plače.

    „Kii, pozri sa na mňa,“ pokynul Naou Kiimu, ten pokrútil hlavou.

    „Kii,“ napomenul ho Nao hlasnejšie, až na 3 krát sa nechal Kii prehovoriť a pozrel Naovi do očí.

    „Nemôžem riskovať že sa ti niečo stane…. proste nemôžem…. prepáč,“ povedal Nao a slza mu stekla po líci.

    „Tak mi odpovedz na jednu otázku si upír?“ Opýtal sa Kii z menšou dávkou strachu v hlase síce to nechcel dať najavo, ale mal trochu strach.

    „A tí čo tu boli, boli lovci upírov? Alebo čo?“

    „A keď áno? Keď som upír? Čo potom?“ opýtal sa Nao.

    „…“

    „Mne nevadí, že si upír…“

    „Jáááj, no už mám s tebou robiť, tak poď, ideme!“Okríkol Nao Kiiho.

    „Akože si v mojom dome a takto mi rozkazuješ, no toto je úroveň,“ povedal Kii posmešne a odobral sa za Naom, ktorý už ležal v posteli, Kii si k nemu lehol chrbtom, bolo mu to trochu trápne, keď v tom ho Naova ruka pritiahla k sebe tak tesne ako sa len dalo a chlapci zaspávali v spoločnom objatí, Kii zaspával s úsmevom na tvári.

    Note