Throw away

         Pamätám si na ten deň, keď si sa ku mne pritúlil. Veľmi dobre si pamätám na tvoje horúce telo, ktoré sa zachovalo chladne, bez slova. Len horúci dych ktorý sa o mňa rozbíjal, snažil si sa preniknúť tuhým štítom ktorý som si voči tebe vybudoval. Boli to roky a roky tvrdej driny, opakovania: Taemin poslúchaj, poslúchaj ty náš maknae. Počúvaj čo ti hovorím, dívaj sa mi do očí keď s tebou hovorím. Takto ti budem vzdorovať, z očí do očí.

Dnes to ale nedokážem, tvárou v tvár tvojmu horúcemu telu s chladnou odozvou. Nepovieš mi ani slovo, nevenuješ mi ani pohľad. Zmyslel si si, že všetky kroky ku mne budeš viesť priamo, môj maknae… nie, môj Taemin.  Vyhol si sa môjmu pohľadu, neposlúchol si ma.

Ale ani tebe, nemôžem všetko odpustiť.

1. I.                    Throw away

         To vedomie, že najmladší z členov SHINee sa nedostavil pred desiatou hodinou domov, nedalo Keyovi zaspať viac ako na päť minút. Mobil ležal v jeho ruke, prsty ho len jemne zvierali. Dúfal v skoré rozsvietenie displayu – nebodaj aby sa mu Taemin ozval späť. Mlčanie mobilu Taemina bolo však tak nepríjemné, že Keya museli ostatní členovia držať aby nevyšiel na ulicu a nedoviedol ich maknae za vlasy domov. Nakoniec ho Minho upokojil obyčajným rodičovským slovným zvratom už nie je dieťa. V tomto prípade to bol ale Key kto mal byť rodič a Minho jeho ďalšie dieťa. Všetci boli jeho deti.

Otvoril oči do tmy. Z čakania ho vyrušil tichý štrngot kľúčov v zámke. Okamžite sa posadil na posteli a bez váhania zhrnul perinu preč zo seba smerom na prázdne miesto, kde mal Taemin spať. Prešiel rezkým krokom k nemu a odstrčil ho späť k vchodovým k dverám ktoré otvoril. Prestrčil ho von a sám za nimi zabuchol dvere.  Na to buchnutie sa prebudil Minho. Zrazu nechýbal len jeden člen, ale dvaja členovia.

„Čo si do pekla myslíš o sebe? Kde sa flákaš? Prečo si mi nezdvihol mobil? Taemin s tebou hovorím!“ Vzal svojho priateľa za ramená a zatriasol s ním „Dívaj sa sakra na mňa, nemlč!“  Key sa snažil svoj hlas kontrolovať, nekričať aby neprebudil ostatných. Hlavne nepotreboval pre toto predstavenie žiadne publikum.

„Tak meškám, je to len hodina.“ Odvetil ľahostajne Taemin.

„Len hodina?“ Prikývol si pre seba Key so založenými rukami. Pohliadol na svoje bosé nohy, chlad z kamennej dlažby pred domom ho chladil na chodidlách. Každým okamžikom ktorým premýšľal čo sa honí Taeminovi hlavou ním prechádzala nová a nová vlna hnevu. Nakoniec sa len rozosmial a rukou si upravil padnutý prameň vlasov na správne miesto.

„Chcem ísť dovnútra, som unavený.“  Ignoroval Keyove emócie Taemin. Jeho pohľad sa striedal sprava doľava, ale ani jediný pohľad však nevenoval svojmu Hyung-ovi.

„Opil si sa? Pobil si sa? Pohádal si sa? Niekto ťa uniesol? Niekoho si zabil? Uniesli ťa mimozemšťania? Haló Taemin do čerta prestaň ma štvať!“ Keyova ruka vyletela k nemu. Chytil ho za lem vesty a pritiahol k sebe, „Mám chuť… chuť ti niečo… čo to sakra robíš Taemin?“ šepol potichu Key.

„Chcem ísť len spať. Ospravedlňujem sa, že som prišiel neskoro.“ Pohliadol do zeme odovzdane Taemin. Nemal najmenšiu chuť viac riešiť spory s Keyom, ktoré sa vyhrať nedajú. Ešte stále má v čerstvej pamäti ako sa spolu mimo kamery pohádali a Minho sa ho zastal pred agresívnym Keyom.

Nebolo to často, čo sa Key rozčúlil natoľko aby bol agresívny. Bol autoritou, silou, ale mal tajomstvo ktoré zvieral pevne v rukách spoločne s Taeminom.

Minho nikdy nikomu neprezradil čo v ten večer videl pomedzi škáru dverí od kúpeľne. Momenty objatia, pohladenia , šepot do Taeminovych vlasov a už len búrka citov, ktoré Taemina odvrhli od svojho Hyung-a.

„Si hnusný.“ Nahol sa k nemu. Taemin sklonil hlavu ešte nižšie, takže záplava hnedých vlasov spočinula pred Keyovimi očami. Zdvihol ruku, no skôr než sa dotkol jeho vlasov, premohlo ho zaváhanie a ruku stiahol k Taeminovej tvári. Podvihol mu hlavu. „Pozri sa mi do očí maknae!“ Prikázal mu šepotom Key. Trpezlivosť ktorá sa premietala v dlhé sekundy znova vystriedal zápal hnevu v temperamentnom spevákovi „Tak sarka!“  Vzal Taeminovu tvár do dlaní, nedokázal ho však prinútiť aby mu venoval čo len okamih svojho pohľadu.

„Hyung, prosím… chcem spať.“  Odvrátil hlavu na bok Taemin takže Keyova ruka skĺzla po tvári k jeho perám. Letmý bozk akoby sa rozplynul v jesennej atmosfére. Teplá, medová línia ktorá vyletela z chladnej tváre Taemina bola ako posledné jesenné lístie sfarbené v príjemných farbách.

Keyove ruky skĺzli dole k telu. Bezradne sa ostal dívať na Taemina ktorý odomkol dvere a nechal ich za sebou privreté.

Neposlúchneš ma. Nikdy ma neposlúchneš.

         Key nemienil viac v ten deň – tú noc riešiť problém týkajúci sa Taemina a jeho  neposlušnosti voči nemu. Bol rebelantský, sladký, krásny, divoký a v kútiku duše chlap, ktorého sa jeho povinnosť maknae pokúšala pretvoriť v niečo nežné a milé. Divoká a prekliata tvár.

Díval sa do tmavého stropu. Ruky založil za hlavu a vyčkával kedy sa najmladší člen odoberie k spánku. Svetlo v kúpeľni však už vytrvalo dlho ožarovalo pás pod dverami a to ho znervózňovalo hneď z niekoľkých dôvodov – a predsa bola len jeden: Taemin pokúša jeho trpezlivosť.

„Ľahni si späť prosím.“ Šepol do tmy Minho.

Key zovrel v rukách perinu. Premáhal sa aby slová Minho vnikli čo najhlbšie do jeho vnútra a prinútili ho znova si ľahnúť.

NIE!

Zdvihol sa z postele za hlasného povzdychu Minho.

Chlad, ktorý sa zachytil v jeho nohách mu ich už takmer paralyzoval. Pocit bezradnosti a hnevu mu zmrazil krv v žilách. Vtrhol do kúpeľne a zatvoril za sebou dvere.

„Taemin!“ Zvolal k sprche kde padala ešte stále voda. Zaklopal mu na sklo, ale odpovede sa nedočkal žiadnej. „Chcem sa s tebou rozprávať okamžite! Nezaspím rozumieš? Povedz mi kde si bol!“

Odtiahol sa od presklených dverí, ktoré sa trošku poodchýlili aby Taemin pretiahol von ruku. Key sa rozhliadol a stiahol z vešiaku župan ktorý mu podal. Dvere sa znova zatiahli.

Je to hlúposť, no nie? Nemôcť spať kvôli neposlušnému maknae! Neposlušnému Taeminovi.

„Potrebujem vedieť čo sa stalo. Trvá to už príliš dlho Taemin.“ Znova sa Key nedokázal dostať do jeho očí. Snažil sa mu aspoň skrížiť pohľad, ale márne. Tento usmievavý Taemin sa náhle prestal usmievať a zatváral pred ním oči.  „Prečo sa tak ku mne chováš?“

„Chovám sa normálne.“

„Takže to si sa celé tie roky choval nenormálne?“

„Nič mi nie je hyung vážne.“  Pokrútil odmietavo hlavou.

„Čo ti trvalo hodinu a pol…“

„Nemusíme to rozoberať! Nemusíme!“ Náhle Taemin zdvihol hlavu a pohliadol Keyovi do očí.

„Fajn!“ Rozhodil rukami zúfalo Key . „Fajn!“ Buchol do steny a postavil sa. Vyšiel z kúpeľne a buchol za sebou dverami.

Taemin zovrel látku župana. Dúfal, že Key už leží a niektorý z chalanov ho upokojujú, pretože on to nedokáže. Nemôže sa na neho ani pozrieť. Lenže to celé bola len domnienka. Dvere sa totiž o chvíľu otvorili a Key znova vošiel rozzúrene do kúpeľne za ním. Na otočku sa vrátil aby zabuchol dvere a vrátil sa späť k Taeminovi. „Zhrnieme si to,“ založil jednu ruku v bok Key, „chodíš si dávno po večierke, tajíš predo mnou veci, chováš sa divne, nechceš mi absolútne nič povedať. To znamená, že mi neveríš?“

„Tak to nie je hyung.“

„Tak čo to potom je? Jeden deň ma objímaš, bozkávaš, druhý sa mi nepozrieš do očí a odstrkuješ ma?!“

„Nie tak nahlas prosím.“ Poprosil Taemin. Len v župane mu začínala byť zima a to nepočítal ten príšerný chlad ktorý prichádzal od Keya.

„Nerozumieš čo ti hovorím Taemin?!“ Nahol sa mu tesne k tvári. „Ak máš nejaký problém, povedz mi o ňom!“

„Nemám žiadny problém, jednoducho som sa zdržal von to je všetko. Chcem mať aj nejaký priestor pre seba.“

„Tak prečo si vôbec súhlasil so SHINee ak potrebuješ priestor pre seba?! Vieš, že toto je súčasťou tvojho života…“

„Ja viem, nepripomínaj mi to stále!“ Zvýšil nečakane hlas na neho Taemin.

„Dostávame sa konečne k veci?“ Oprel sa rukou o stenu Key.

„Neviem čo chceš počuť?! Mám si vymýšľať aby to pasovalo tvojej fantázii alebo čo?“

„Chcem od teba len pravdu. Našiel si si niekoho?“

„Ako koho?“ Reagoval okamžite Taemin. Jeho pohľad smeroval priamo do očí Keya. Nastalo ticho, ktoré sa tiahlo dlhými sekundami. Nech sledoval Taeminove oči akokoľvek podrobne, nedokázal sa dostať v nich niekam, kde by mu poskytli dôkaz o jeho citoch.

Nervózne ticho trvalo už príliš dlho. Taemin sa oprel ramenom o stenu, ruky založil na hrudi a pohliadol znova niekde mimo svojho Hyung-a. Vlasy mu už pomaly schli a vytvárali jemné vlnky hnedého odtieňu.

„Chceš ma?!“ Vypálil náhle otázku Key.

„Ts…“ Odtiahol sa od steny Taemin v rozpakoch. „Radšej by si mal ísť spať.“

„Odmietaš ma?“

„Bež spať Hyung prosím!“ Nástojil ďalej Taemin.

„Nesnaž sa meniť tému!“ Chytil ho za rameno a pritiahol k sebe. „Povedz to, že mám ťahať do čerta a ja pôjdem!“ Zovrel pevne čeľuste k sebe. Snažil sa Taeminovi príliš nestláčať rameno. Jeho podmienka však bola celkom jasná. Celá tá tvárička nevinného chlapca nemala teraz na neho žiadny vplyv. Hlavne Taemin náhle vyzeral až príliš dospelo. Napriek tomu, videl na ňom, že vôbec nechce riešiť milostné veci aspoň do svojich dvadsiatich piatich a nebude mu to ľúto.

„Ty si ma odmietol prvý.“ Šepol nakoniec Taemin.

„Sám si ma od seba odstrčil.“

„Odmietol si ma.“ Zopakoval.

„Niečo také  medzi nami nemôže fungovať, ty to vieš…“ Key napriek svojmu stisku bol od Taemina odtisnutý ním samotným. Opäť ako predtým ho odstrčil od seba. Prešiel v rýchlosti okolo neho aby mu Key nebodaj nezabuchol dvere pred nosom a znova ho neuväznil v kúpeľni.

„Poď sem!“ zvolal Key na celú miestnosť.

„Čo sa stalo?“ Prebudil sa Minho ktorému sa len pred minútkou podarilo konečne znova zaspať. Pohliadol na Taemina ktorý si natiahol spodné prádlo popod župan ktorý následne nechal padnúť na zem.

„Vôbec nič.“ Usmial sa Taemin na svojho Hyung-a a obliekol si nohavice od pyžama.

„Key čo blbneš?!“ Pretočil sa na posteli Onew. Rukou si prešiel cez oči. „Snažíme sa späť zajtra je náročný deň.“

„Len sa rozprávam s Taeminom. Riešim jeho rebelantské obdobie.“ Ostal stáť kúsok od Taemina.

„Ja som svoju časť rozhovoru ukončil. Povedal som ti, čo si chcel počuť.“ Obliekol si tričko. Napätie vzrástlo do takej mieri, že Onew už len čakal kedy bude musieť vyskočiť z postele a odtrhnúť Keya od Taemina. 

Očakávanie sa naplnilo v skutočnosť. Key skutočne pár krokmi prebehol ku Taeminovi, vzal mu tvár do dlaní a pritiahol si ho k sebe.

„Ay! Key!“ Postavil sa Onew.

Perina ktorú zo seba zhodil Onew pristala až na Jonghyunovi. Prebral sa až na zvolanie Onewa a hlavne že mu prehodil perinu cez hlavu. „Chlapi čo blbnete? Zajtra máme vystúpenie!“ Prešiel si prstami cez oči. Áno o desiatej príde človeku príliš skoro aby šiel spať, ale nie pokiaľ musí vstať o pol šiestej ráno aby sa pripravoval na vystúpenie.

„Teraz keď si sa ku mne dostal, ma od seba… odhodíš? Odtrhneš…“ špol tíško Key aby to nepočul nikto iný okrem Taemina. „Spamätaj sa!“ Zvolal na neho. To už pri nich bol Onew a odtrhol Taemina od Keya. Postavil sa medzi nich ako veľký ochranný štít. Sám nevedel koho má od koho chráni. Hyung sa zdal byť naštvaný na Taemina a ten sa zdal byť zase Hyungom napadnutý.

„Bež si ľahnúť Taemin!“ Prikýzal mu Onew. „A ty sa láskavo nejako daj dokopy prosím ťa. Key no tak!“ Skôr než príkaz to bola len číra prosba. „Prosím…“

Ja som to tak nechcel! Nechcel som to takto! Stratiť svoju chladnú hlavu, tvár… stratiť absolútne všetko.