úsmev & láska

Don’t taint this ground with the color of the past
Are the sounds in bloom with you?
Cause you feel like an orchard of mines
Just take one step at a time

            Sú miesta, na ktoré človek normálne nedočiahne. Naťahuje ruky za svetlom, ktoré je príliš ďaleko, je príliš nebezpečné. Tie zakázané miesta kde sa dalo uniknúť, ale nikto ich nepoznal aby vedel, či sú bezpečné a či skutočne všetko zakázané tak krásne chutí.

Pretože, nie nadarmo, boli veci zakázané. Vždy to malo nejaký dôvod. Všetkého dobrého veľa škodí, tak ako príliš moc slov a vyjadrení.

A všetko to dokázalo byť tak krásne, tak nádherné ako oranžové plamene ohňa siahajúce k nebu. Tak nevinné ustrážené na jednom mieste. Ale čo sa stane, keď sa tá krása vymkne kontrole a pohltí srdce plameňom pýchy a nenásytnosti?

Vedel, vždy to vedel, že človeka nezmení úsmevom a pohľadom. Nedokázal to za celé roky, tak prečo sa neskúsiť prispôsobiť? Nájsť spôsob ako s ním vyjsť? Lenže slová bola jeho najväčšia zbraň. Slová, plné chladu. Ten skrat v jeho hlave a srdci, ktorý po nehode nastal. Šíril sa ich životom ako nádor. Spaľujúci, zabíjajúci všetko krásne čo spolu vybudovali.

Všetko má svoj koniec. Každý začiatok. Ako tú vlnu, ktorú si namotával na ruku, aby jedného dňa z nej niečo vytvoril. I to skončí. A možno viac sa toho z ich vzťahu vytvoriť nedá. Všetko končí, úplne všetko.

Niekde v kútiku, v úzadí jeho duše, predsa muselo niečo existovať. Niečo za čo by chytil, vzal to a utekal. Vytiahol to z neho na povrch. Držal to a nikdy v živote nepustil…

            …tvoj úsmev… nikdy by som sa ho nevzdal… držal ho, a snažil sa aby bol večný, nemal koniec. Predlžoval ho neustále… kým by som vládal…

            Ako s novo objavením vôle, súcitu, a lásky, mohol takto dopadnúť? Snáď mu nedal dosť? Snáď sa nevzdal všetkého čo mal, aby bol s ním? Vzdal sa svojho sna, všetkého čo mal. A možno v tom bol ten problém. To, čo Sasukeho pohoršilo. Obetovať pre neho všetko, len preto aby sa mohol o neho starať. Tým mu dokazoval aký je neschopný, a i keď to myslel dobre, Sasukeho povaha bola tak jasná a vykreslená na ostro. Možno dúfal, chcel… ale nie všetko sa proste dá splniť i v tom dobrom zmysle.

And you seem to break like time
So fragile on the inside, you climb these grapevines
Would you look now unto the pit of me on the ground
And you wander through these to climb these grapevines…

            Každý povrch sa dal zničiť. Neznamenal to, že ak je povrch pevný i vnútro musí byť. Pretože jeho vnútro sa rozpadávalo. Tak pomaly a jednoznačne…

            Aké obyčajné rána dokázali byť tmavé a nepríjemné, najmä keď niekto už zase skončil na zemi. Strapatá hlávka vykukne spoza postele a pohliadne na svojho priateľa, ktorý si spokojne oddychuje. Zamračí sa a vylezie si späť, na čo jeho vrásky znova padnú, a vymení ich za úsmev.

            „Oi, Sasuke, znova si ma vytisol.“ Zasmeje sa a vhupne pod perinku. No Sasuke si ďalej spinká. Vypadá tak nevinne keď spí. Ani by neveril, že je tak jedovatý. Vážne, keď otvorí ráno oči, blesky hromy oproti nemu nič. Ono, vie, jeho bolí tá noha, ktorá bola ochrnutá. Tvrdou prácou a snahou, rehabilitáciami a všetkým možným, docielili, že predsa len ňou môže pohnúť. Ale ráno, je celá stŕpnutá a drevená a bolí ho. Ale oni to zvládnu a Sasuke znova bude chodiť. On to vie, proste si je istý.

No, radšej ho budiť nebude. Je málo hodín a on chce tiež ešte spinkať. Položí hlávku na vankúš a zatvorí oči. Všetko bude zase dobré. S tými myšlienkami pravidelne zaspáva, inak by asi nezaspal nikdy.

            „Ale Sasuke, čo to robíš?“ zachichoce sa zo sna a spokojne si zavrní. No teda, tak takého sny sa mu páčia, najmä vtedy, keď vypadajú ako skutočnosť.

            „Kam mi to siahaš? No ty jeden…“ znova sa zachichoce a pomrví. Ten jeho perverzný úsmev a perách nasvedčuje všetkému. A ten ston, no teda. Mal by porozmýšľať nad tým, čo sa mu obvykle sníva.

Tmavé očká sa otvoria do skorého rána a zamrkajú. Čo to ten Naruto zase vystrája pre božie zľutovanie nad všetkými mrzákmi? Nadvihne sa na jedno predlaktie a druhou rukou si pretrie očká. Tie jeho sny. A tento krát živý až moc živý, by povedal, mokrý sen. Oprie si hlávku o ruku a pohliadne mu do tváre. Samá rozkoš. To by chcel vedieť čo také príjemné mu v tom sne robí. Cíti ako mu začne tŕpnuť noha. Na to by mali niečo vynájsť predsa. Už ho to rozčuľuje. Zhryzne si spodnú peru a povzdychne. Už chce vstať a odkrivkať preč, keď ho napadne niečo zábavnejšie.

Pritiahne sa k spiacemu, stále culiacemu sa Narutovi a rúčkou zájde pod perinu. Zablúdi ňou k lonu, ktoré rúčkou pohladí. A to mu prinesie sladkú odozvu Narutovho stonu. Cíti, že je vzrušený. To spodné prádlo mu skrátka musí byť už tesné. Zájde prstami pod lem, kde ho pohladí po podbrušku a hlbšie po jemných chĺpkoch až k penisu. A tu je kameň úrazu, to bol ale povzdych.

            „Sasuke…“ zatiahne Naruto sladučko. No má šťastie, že sa mu sníva o ňom. Dúfa, že áno, a len to nie je nejaký zmätok a neoslovuje ho jeho menom. No, pýtať sa ho na to nebude. Alebo možno bude, aby bola sranda. Radšej nie… to by sa Naruto začervenal a utiekol bohvie do ktorej diery.

Príjemné pre jeho ušká. Keď sa to tak vezme, už vyše týždňa nemali sex, čo je pre neho frustrujúce, ale tá noha ho frustruje viac. Až sa uzdraví na najvyššiu možnú mieru, tak potom uvidí. doženie si to všetko.

No áno, cíti to jeho vzrušenie, a vlhkosť penisu. Cíti to na ruke, a dokonale si to užíva ako ho hladí a hrá sa s ním. Rúčkou zíde nižšie k semenníkom, ktoré jemne zovrie a znova sa vráti k penisu ktorý obopne prstami a rúčku rozpohybuje. Opierajúc sa hlávkou o rúčku pohliadne do Narutovej rozkošou stiahnutej tváre na čo sa k nej nahne a jazykom prejde  po krku. Ten až sa zobudí, už vidí ako bude utekať do kúpeľne. Aha, už to ide, ide… finále. Ucíti vlhkosť na svojej ruke a Narutov ston, ktorý znamená dosiahnutie orgazmu. Vytiahne ruku, pokropenú spermatom. Vloží si prstíky medzi pery a všetko z nich slíže, na čo sa pootvoria modré očká a pohliadnu pred seba. Príjemný sník. Usmeje sa a otvorí očká úplne na čo pohliadne na Sasukeho ktorý… čo to robí? Niečo jedol alebo čo? Zamrká a keď uvidí to biele a ucíti to vlhké v rozkroku. No do… bacne sa rukou do čela a zatvorí oči.

            „Oi…“ ublížene zamrnčí. Sasuke sa uškrnie.

            „Čo je miláčik? Nepáčili sa ti tie veci čo som s tebou robil?“

A je červený. On sa snáď nikdy nezmení.

            „Naruto…“ povzdychne si a prejde mu rukou po hrudi. Nemôže predsa navždy ostať takýto roztekaný. Ale to je na ňom to krásne.

            „Mal by si sa ísť umyť.“ Šepne mu do uška, na čo Naruto ešte viac sčervená. Jemu to zjavne robí radosť ho takto dostávať do rozpakov.

            „H-hai.“ Odkotúľa sa na bok, pri čom to nevypočíta a skončí znova na zemi. Sasuke sa nahne cez okraj postele.

            „Hlavne aby si sa toho dožil.“

            „HAI!“ zarezonuje. Rýchlo sa postaví a rezkým krokom vyjde zo spálne. To ho podrž, decko. A teraz horor, postaviť sa a kráčať.

I’ll say it to be proud, won’t have my life turn upside down
Says the man with some, with some gold forged plan
Of life so incomplete, like weights strapped around my feet
Tread careful one step at a time

            Vytiahne rúčky hore k stropu a so zívnutím vojde do kuchyne, kde to tak krásne vonia. No krása proste. Poškrabká sa na bruchu pod tričkom a usmeje. No teda, Sasuke vie ako prekvapiť. Ale tá nôžka, nemal by sa toľko namáhať. Ale hovoriť mu to nebude, sám vie kde je jeho limit. Nemusí sa stále opakovať.

            „A čo to bude až to bude?“ nahne sa mu cez rameno a zvedavo pohliadne do hrnca.

            „Niečo, čo zjem sám.“ Naruto sa zamračí a zúbkami mu zhryzne ušný lalôčik.

            „Tyran.“ Lizne mu uško a odtiahne sa s úsmevom od neho. dnes ani nemá nejaký extra plán. Najradšej by sa váľal celý deň v posteli len so Sasukem. Spoločne s ním. To by bol príjemný deň. Ale musí za Tsunade, čo je vyčerpávajúca činnosť. No nič. A dúfa, že Sakura dnes nepríde ako si umienila. Pretože, to Sasuke… no teda, asi by to dobre nedopadlo. Ale Aeris dávno pozrieť nebola. Pozdvhne nad sebou obočie. To by lietali zase nože po dome.

            „Sasuke? Koho by si chcel… vidieť? Tak, neviem na návšteve?“ usadí sa za stolom a pohliadne na jeho chrbát. Sasuke mlčí a mlčí až z neho nakoniec vypadne.

            „Nikto. Nie je nám takto spolu vari dobre?“ otočí na Naruta hlavu, pri čom mu vypadne pramienok vlasov. Ostatné sú zopnuté.

            „No áno, ale návšteva…“

            „Nechcem návštevu.“ Ozve sa prísne a vypne sporák.

            „Dobre, dobre… žiadna nebude.“ Oddýchne si Naruto. Nechce sa s ním hádať. Už je tých hádok viac než dosť. A Sasuke je rozhodne náladový. Ani sa mu nedivý, ale nebude ho práve preto pokúšať.

            „A je niečo špeciálne, čo by si dnes chcel robiť? Ja mám totiž náladu sa len váľať v posteli.“ Pred Narutom pristane tanier s jedlom. Nevie čo to je, ale vonia to úžasne, tak na čo to riešiť.

            „Arigatou.“ Usmeje sa a rozlepí paličky.

            „Itadakimas.“ Ukloní sa a pustí sa do jedla.

Robiť niečo špeciálne… vlastne nie, nemá náladu na nič. Vážne len tak ležať v posteli a nič nerobiť. Zlenivel, ale ako moc, to snáď ani možné nie je.

            „Tak to dojedz.“ Naberie si do misky svoju porciu.

            „A príď za mnou.“ Naruto po ňom kukne. Čo to bol za pohľad? No teeeeda, ten perverzák jeden. Usmeje sa a zrýchli tempo. No, to je zvedavý čo budú robiť. Juuu. Nahádže to do seba, i keď si to zaslúžilo vychutnať. Vloží misku do drezu a precupká do spálne, kde otvorí dvere a nakukne. Ah, Sasuke si tam leží a papá. Zatvorí za sebou dvere a vhupne do postieľky, pri čom sa k nemu pritúli.

            „A…“ prejde mu prštekom po hrudi.

            „…čo budeme robiť? Hn?“ kukne mu do očiek, na čo mu pohľad Sauske opätuje a tak si hľadia do očí.

            „…tak niečo skús vymyslieť myška.“

Hmmm… niečo vymyslieť, vymyslieť… to nie, to nie. Treba ísť na to vylučovacou metódou. A zatiaľ ho nič nenapadá. Niečo pre čo by nemuseli stávať z postele. Proste len leňošiť a spomínať. To je ono.

            „No, mohli by sme zaspomínať na staré časy… pamätáš…“ zasmeje sa.

            „Na tréningy s Kakashim.“

            „To chceš vážne spomínať na to, aký si býval neschopný?“

            „No a? je to sranda.“ Znova sa zasmeje.

Ten Naruto. Stále rovnaký blázonko. Doje a misku odloží na stolík, na čo sa stiahne na posteli nižšie a ľahne si.

            „Pamätáš, na náš prvý bozk?“ Narutov úsmev zjemní a privrie modré očká. Akoby mohol zabudnúť.

            „Hai, moc dobre… akoby sa to stalo včera.“

            „Pretože…“ zhrnie mu plavé vlásky na stranu a pohladí po čele.

            „Je to jediná vec, na ktorú sa chcem do smrti za akýchkoľvek okolností pamätať.“

Modré očká sa skryjú za viečka a spomedzi poodchýlených pier prejde tichý povzdych.

            „Ja tiež… jediná…“ pritúli sa Sasukemu viac do náručia.

            A tiež chcem, aby sme na ňu spomínali spolu… takto, v náručí…