Vysetrenie

 Saske sa nachádza v nemocničnej izbe v Konohe. Práve sa zobudil a k jeho nevôli zisťuje, že je pripútaný k lôžku. Konkrétne obe jeho ruky k hornej časti a nohy k dolnej. Rýchlo si spravil prehľaď, že okrem nemocničnej zástery ho dodatočne zakrýva už iba deka ktorou bol prikrytý a že celú izbu má príhodne len pre seba.

Pokúsi sa rozpomenúť čo sa stalo a ako sa tam dostal, avšak na nič sa nemohol rozpomenúť.

„Oh už si sa zobudil?“ Pozdravila ho od dverí práve prichádzajúca Sakura v predpísanom bielom plášti, vrátane čepca. „Dúfam, že som ta nenechala dlho čakať.“

„Vôbec nie, len teraz som sa zobudil. Avšak… čo to má znamenať?“

„Hmm?“ Zadumala ružovláska na chvíľu, pristúpiac k nemu.

„Prečo som pripútaný?“

 „Ho?“ Zahvízdala. „ Zlý chlapci predsa potrebujú občas pripútať.“  Dodala pobavene zachichotajúc sa.

Okamžite mu pokmitalo obočie. „Dokedy tu budem priviazaný?“

„To je môj Sasík, vždy priamo k veci.“ Potešila sa jeho zdravému prístupu.

Pozrel na ňu podozrivo, pretože sa mu niečo na jej prístupe nezdalo.

Najskôr ho zľahka skontrolovala porovnávajúc si svoje zistenia s údajmi na doskách. Potom sa na neho skúmavo zadívala. „Takže,.. na nič si ešte stále nespomínaš?“

„???“ Pokúsil sa rozpomenúť, ale skutočne to nešlo k tomu celému ani za mak nechápal čo to na neho kuje.

Sledujúc jeho reakciu hmkla. „Rozumiem, nechaj to na mňa.“ Riekla odhodlane dopíšuc niečo do dosiek.

„Čo sa stalo?“

„To momentálne nestojí za reč.“ Zamietla jeho otázku ružovláska zatiaľ čo si rozpustila vlasy a zložila bieli medický plášť pod ktorým sa objavila tesná lekárska košieľka, ala Tsunade siahajúca na stehná doplnená o  sieťované legíny. Takto bola časť jej stehien stále odhalená. Na tej košieľke si povolila zopár vrchných gombíkov a keďže jej chýbalo tričko odhalila tak pohľad do údolia medzi jej prsiami. Zvodne sa posadila vedľa Saského aby sa na neho pozorne zadívala.

„O čo ti ide?“ Opýtal sa so šklbkajúcim obočím. 

„To, že nemáš spomienky ťa neospravedlňuje!“ Odpovedala mu pokojne, avšak z toho akoto povedala bola cítiť hrozba.

„Chápem.“ Povzdychol si otrávene. „Takže si sa rozhodla chopiť príležitosti a trošku sa pobaviť na zranenej koristi.“ Zhodnotil svoju situáciu, ale v hneď na to po nej strelil pohľadom. „Nemysli si, že ti podpíšem dáku sobášnu zmluvu.“

„Oh aké milé, avšak to stou zmluvou bi mi u Hokage neprešlo.“ Naklonila sa k nemu až sa mu dívala do tváre.

Nechápavo sa na ňu zadíval a pokúsil sa dostať zo svojich púť, ale už po pár sekundách mu bolo jasné, že sú dostatočne pevné aby povolili. Otrávene si povzdychol. „Čo chceš?“

„Takže si skutočne na nič nespomínaš…“ Hmkla so záujmom.

Avšak jeho už jej vyhýbavé odpovede prestali baviť. „Hm. Čo sa stalo? Čo sa deje? A čo, to, máš, na sebe?“

„Oho? Chlapec sa zaujíma čo má dievča na sebe?“ Nadchla sa Sakura okamžite sa vyzúvajúc. Vyštverala sa na lôžko kde po štvornožky ho obkročila zakončiac sklonená nad ním na dĺžku jej stehien. Nastavila svoju tvár priamo nad neho umožniac mu úplný blízky výhľad na jej  priliehavé oblečenie. „Čo na to povieš?“ Opýtala sa ho pohodovo akoby bola vysoko nad vecou.

Nič neodpovedal, avšak nedalo mu to a neustrážil si svoj pohľad na jej tvár a bleskovo prebehol pohľadom po jej tele.

Keď to videla jej oči sa jemne zúžili záujmom.

Naštvane klapol jazykom a odvrátil svoj pohľad. „Kedy ma odviažeš?“

„Až keď si budem na sto percent istá že si Saske Učíha z Konohy.“

Prekvapene na ňu pohliadol, avšak ona len zvedavo naklonila svoju hlavu na bok, akoby o ňom vážne pochybovala. Zamračil sa. „Čo tým myslíš?“

„Ako som povedala. Nie sme si istý či si ten Sasík, ktorého tak bezbreho milujem, že by som pre jeho dobro spravila i nevýslovné veci.“

Keď videl ako sa pri tom začervenala pokúsil sa od nej inštinktívne odsunúť, avšak upútanie mu dovoľovali len veľmi málo pohybu. 

„Je možné že si zbraň ktorá ma vyzerať ako Saske Učíha.“ Pokračovala monotónne. „Aby sme to potvrdili, alebo vyvrátili skúsili sme čo sa len dalo. Až,.. zostala posledná možnosť,.. Sex.“

„Prosím?“ Nahodil neveriacky výraz tentoraz on.

„Ako jediná Z Konohy som to s tebou robila už niekoľko krát.“

„To sa nikdy nestalo!“ Štekol po nej okamžite.

„To je tvoja verzia. A vlastne…“ Zaváhala na moment. „I moja chyba.“ Povzdychla si. „Pretože i keby si mal svoje spomienky, nepamätal by si sa na to.“ Zosmutnela s výrazom previnilca.

„To si vážne myslíš, že ti to uverím?“ Pohrozil nebezpečne.

„Vlastne… prvý krát to bolo ešte na čuninskej skúške.“ Tvárila sa ako vinník pri spovedi a jej pohľad na bok nemal ďaleko aby sa zaplnil slzami. „Vtedy keď si bol v bezvedomí som po prvý krát využila príležitosť.“ Prebehla pohľadom na druhú stranu. „Potom v nemocnici a vlastne zakaždým, keď bola príležitosť som ťa uspala a následne zneužila príliš strachujúc sa, že by si ma odmietol. Preto… keď sme išli vtedy raz na lavičku a ja priniesla sendviče, napchala som do nich tak silné afrodiziakum, že by si ho mal ako kameň až do zajtrajšieho dňa. Lenže… ty si odbehol s výhovorkou, že máš žalúdočné bolesti.“ Začervenala sa keď na to spomínala.

Toto bol pre neho šok. Na čuninsku skúšku si pamätal, ale na túto bizarnú scénu už nie. Avšak spomenul si na istú pohoršujúcu udalosť, keď ho prepadol Naruto. Zviazal, prebral jeho podobu a pravdepodobne šiel za Sakurou na spomínane rande. Nemohol sa inak než sarkasticky usmiať ako ten blb prepásol tak sto percentnú šancu.

„Takže… až to zo mňa Tsunade sama vytiahla a ja jej povedala o istom profile, ktorý vedie k tvojmu vyvrcholeniu…“ Pozrela na neho slziac. „Povedala že to musí byť osud!“ Nadchla sa… „Pretože, nie je možné aby niekto druhý napodobil tvoj profil vyvrcholenia. Tým pádom som jediná, ktorá môže dokázať, alebo vyvrátiť, či si skutočne Saske Učíha?“ Jej oči priam žiarili šťastím a vystrúhala na svojej tvári veľmi hlúpi úsmev.

Na druhú stranu jeho nervy boli v kýbli. „Preskočme túto hlúposť. Áno?“

„S potešením!!“ Zajásala a s jediným mohutným zvrtnutím svojho tela prešla do postoja výtaza dákeho zápasu týčiac sa vysoko nad jeho torzom. Uchopila pri tom pohybe deku, ktorá ho zakrývala a nemilosrdne ju šmarila do rohu.

„To nie je to čo som mal na mysli, ti retard!!“  

„Čože?“ Preľakla sa zadívajúc sa neho s nechápajúcim výrazom.

„Naruto!! Toto si už fakt prehnal.“ Zaškrípal zubami. „Jedného dňa ta za takéto kraviny fakt zabijem a asi to bude práve teraz!!“

Na sekundu zavrel oči a potom ich veľmi rázne otvoril, akoby jeho pohľad mohol sám vrážať mocné päsťovky, ktoré posielajú súperov do kolien. Bol to ten pohľad, ktorý sprevádza príchod šaringanu do jeho očí.

Avšak…

Nič sa nestalo…

Moment na to sa šokovane zarazil.

„Čože?“ Opýtala sa Sakura nechápavo skôr sama seba, ale kúsok, po kúsku jej jednotlivé veci zacvakli do seba a ona si nakoniec vydýchla. Nežne sa na svoju lásku usmiala a znovu štvornožky klesla nad neho. Avšak tentoraz zosunula svoje telo, až na to jeho, až sa jej  prsia nežne dotýkali jeho hrude.

Zato on až tak nežne nepôsobil, naštvane na ňu zazeral a keď chcel po nej niečo šteknúť, zabránila mu v tom priloženým prstom na jeho pery.

„Čo to? Čo to? Šaringan nefunguje?“ Melodicky. „Bodaj by aj fungoval, keď všetky čakrové body v tvojom tele boli uzavreté.“ Zachichotla sa zvodne. „Hádam, že si pán úžasný nemyslel, že by dostal šancu so mnou bojovať, že nie? Pretože ja nie som Naruto, volám sa Sakura Hano. Jediná osudová láska Saského Učíhu a pokiaľ ide o Naruta, ten je v podobnej situácií ako ty len v inej izbe a je u neho Hináta.“

„Hináta?“ Zatváril sa šokovane čo by na tom šialene dotieravom otravovy mohla vidieť niekto s tak zámožnej rodiny keď všetka jej schopnosť komunikácie či interakcie sa presmerovala do nad jej smiešne mamutieho poprsia.

Ružovláska však skamenela. Na sekundu jej nálada klesla na bod mrazu, zazerajúc na neho s ľadovým pohľadom, čo ho zneistilo. Avšak po pár sekundách si porazene povzdychla prejdúc do sedu. „To je môj Saske… Ak by som ta tak dobre nepoznala už teraz by si sa díval ako tvoje stále bijúce srdce vyťahujem z tvojej hrude. Ty a Naruto ste pravdepodobne jediné osoby, ktoré ignorujú fakt, že to nemehlo nedá dopustiť na Naruto viac než Kakaši sensei na svoje zvrhlé romány.

Chalanovi práve prebehol mráz po chrbte, pretože práve unikol hrobárovi z lopaty. Bol si stopercentne istý že tá ženská nad ním v ničom nežartovala. Odteraz bude musieť pred týmto šialencom voliť slová opatrne.

„Vážne…“ Preniesla urazene. „Kto si myslíš, že uzavrel tvoje čakrové body?“

Vybavil si dáke mená ale ona ihneď vydala zamietavý zvuk, sprevádzaný zamietavým gestom prsta, bez toho aby mal čas niečo povedať.

„Neji je v bezvedomí.“ Ako si na neho spomenula zovrela ruku v päsť a čo chvíľa nato nadšene zajačala.

Saske pred vlastnými očami vydeľ ako mu flákne tak mocne, že bi ho musela následne oživovať.

Namiesto toho, ale super nadšene pohliadla do jeho tváre s výrazom ako keby vedela o super klebete, ktorú mu musí okamžite povedať a ani na sekundu to nepočká. „Vedel si že si s ním vrzla viac krát než by ktokoľvek typoval? Počuj, počuj. Keďže vytiahnuť z nej niečo je ťažšie ako z chlpatej deky, presvedčili Nejiho aby sa premenil na Naruto a nepozorovane k nej pristúpil.

Znovu super nadšene zajačala ako keď si babenky medzi sebou klebetia o super rozkošných veciach a rozhodne sa pri tom veľmi vrtela, stále na Saského tele.

„Tak sladko spanikárila, že mu dala takú bleskovú čelovku, že šiel priamo do hajan. A to bez toho aby stratil Henge no jutsu. (Technika zámeny podoby) Tá bola z toho výjavu tak nadržaná, že šla priamo na vec a ak by sme ju nezastavili vrzla by svojho vlastného brata. Takže nakoniec vyšlo najavo, že ona i Naruto sa často náhodne stretávali na úplne opustených miestach. Pritom zakaždým, keď ju prekvapil svojím náhodným príchodom, spanikárila, dala mu čelovku pošlúc ho do hajan a tak ako matka príroda káže si vrzla bez toho aby mala dáke zábrany. Vlastne, keď už o tom hovoríme, mali by byť práve teraz už v tom najlepšom. ♥ Pre istotu som obom niečo dala, aby si to tentoraz už obaja poriadne užili. Tak i keby ho znovu čelovkovala, mal by sa čoskoro na libido znovu prebrať.“ Jej úsmev bol výrazom úplného zvrhlíka.

Saske mal tentoraz už vážne obavy, pretože pred sebou nevidel jeho faninku číslo jedna ale nadržaného šialeného zvrhlíka, ktorý nemá morálne zábrany. Ale i tak dokázal sformovať dáku tu slovnú obranu. „Na-námietka! Tvoj príbeh má trhliny! Nejde z nej dostať normálnu vetu, tak ako ste zis…“ Jeho veta zostala nedokončená pretože mu došlo, že by to radšej nechcel vedieť.

Lenže škoda už bola urobená. „Ooo?“ Zaradovala sa Sakura. „To je môj Saske, tá tvoja hlave nebola nikdy len pre parádu. Povedz,.. prečo tu so mnou nie je Ino, keď s jej fantáziami sa o tebe sa nemôže nikto rovnať?“

Preglgol.

„Správne! Nakukla tej balónke do hlavy a keď sa jej vedomie vrátilo naspäť do jej tela after-efekt spôsobil, že sa snáď urobila najtvrdšie v celom svojom živote. Chvíľku trvalo než mohla čokoľvek povedať. Tak či onak teraz má tak silnú ruju, že ju  na moje doporučene ANBU zložilo priamo na dvor Inuzuka klanu. Zasnila sa zvrhlo. Mám pocit, že tie šelmy na nejaký čas nepôjdu na žiadnu misiu. FuFuFu. (Chichotanie sprevádzajúce prevažne zlý úmysel.)

„Ty to nemáš v hlave v poriadku…“ Skĺzla Saskému po tvári kvapka potu.

„Omyl môj drahý!“ Prisunula svoj trup bližšie k jeho hlave. „Nie som šialenec, som len božsky nadržaná. ♥“ Na znak toho mu ponúkla blízky pohľad na svoje mokré nohavičky vyčnievajúce s pod jej trošku vyhrnutej košieľky.

Aby to nebolo málo obrátila sa nad ním, prejsť znovu do štvornožky, aby mal čo najlepší výhľad na jej rozkrok zatiaľ čo ona na jeho. Veľmi sa potešila, keď jeho žrebec pripravený na osedlanie pod plášťom vzdorne pulzoval obzvlášť, keď tentoraz je pri vedomí a díva sa na jej sladké miesto.

„FuFuFu. Takže pane,.. nastal čas aby sme zistili,.. či ste skutočne pán Učíha ktorého tak milujem.“ Zavrtela zvodne zadočkom pred jeho tvárou.

„Ako niečo takéto dokáže kto som?“ Panikáril pravdepodobne zo svojej bezbrannosti.

Obrátila svoj zadoček k žrebcovi a znovu nahodila ten svoj previnilý výraz nežnej obete, ale tentoraz poriadne zapýrený. „Vieš…“ Zaváhala. „Aby sa táto teória potvrdila tak bolo potrebné, aby som mala minimálne referenčný počet iných skúseností než teba.“

To bola zabolelo ako facka. „Kto vôbec niečo takéto vymyslel? Kto to povolil? Však to nedáva zmysel!“

„Naopak,.. je-je to solídna veda a podporila to i Hokake a jej poradcovia.“ Odpovedal s vážnosťou v tvári. A natlačila svoj zadoček na žrebca kde kĺzavým pohybov svojich poliek mu dopriavala stimulujúcu masáž.

Bol tak nabudený, že priam celé jeho telo po tom volalo, a i keď nemal žiadnych slov, jeho telo sa stále snažilo vzdorovať čisto už len z jeho hrdosti.

„Prosím…“ Zašepotala Sakura prosebne zastaviac každý svoj pohyb. „Prosím, buď ten Saske ktorého tak milujem a pre koho som vykonala toľko nevýslovných vecí.“ Prosila ho so slzami raziacimi sa jej do očí spôsobujúc že jeho žrebec mal priam chuť hlasito erdžať.

„A… a pokiaľ áno?“

„Vezmeš si ma?“ Spýtala sa ako úplne neviniatko s jednou zovretou rukou pred ústami.

…

„Tvojím snom je obnoviť Učíha klan, že? A niekde začať musíš.“ Zatočila bruškom jedného prsta na jeho hrudi kresliac kruhy. „Takže prvá generácia by mohla mať tak desať členov. Spočiatku sa netreba nijako rozmáhať.

…? Nezmohol sa na slovo.

„Potom niet nad čím sa zdržiavať!“ Obratným ťahom z neho strhla zásteru. „JE TO NAŠU SPOLOČNÚ BUDÚCNOSŤ!“

Po odtiahla nohavičky až pár kvapiek jej likéru lásky skvaclo z jej jaskynky. Obratne spomínaný úkaz nasmerovala na žrebcovu hlavu až nasledoval len pohyb jej poliek smerom nadol. Zastonala,.. a až bola hlava dnu na pár sekúnd sa zastavila užívajúc si len ten nádherný moment.

Lenže ten pocit bol silnejší a čoskoro v jej hlave bolo znovu prázdno tak ako mnohokrát predtým, keď ho vrzla užívajúc si ten slastný pocit.

Pri pohyboch nahor i nadol vytáčala svoje boky, robiac zo svojej jaskynky mučiaci nástroj pre žrebca, ktorý sa tak musel ohýbať do nadmieru dráždivých polôh. Ako drábivý džokej ho nemilosrdne hnala priamo do cieľa. Stonajúc ako by ona bola tým žrebcom v plnom behu.

Čoskoro ten ciel aj prišiel. Tak ako mnohokrát pred tým lenže tentoraz s príchuťou znovu po prvý krát, pretože on pri tom nespí.

Saske zastonal upustiac uzdu svojmu žrebcovi, ktorý tak vypustil všetko čo mal.

Tá horúca rieka prúdiac skrz jej jaskynku ju prehýbala všemožne až slastne zastonala vyčerpaním. ♥

*Prázdno v hlave a slastná úľava. Srdce sa snaží opustiť hruď.*

Vyčerpane odfukujúc zložila svoje horúce telo na jeho mužnú hruď so spokojným úsmevom.

Nastalo ticho kedy bolo počuť len iba dych.

*

Keď tu sa zrazu spoza steny ozvalo tlmene Hinátine zvolanie. „Naruto kun ♥ nyaaaah ♥“

„Toľko k proti zvučnej bariére.“ Uškrnula sa Sakura skoro škodoradostne.

„Hej…“ Ozval sa On.

„Hmm?“ Zareagovala na neho, jedno strane ho objímajúc.

„Ohľadne tej čuninskej skúšky.“

„Áno?“

„Ako sa ti…“

„Máš na mysli ako som sa o vás starala?“

„Hm. Robila si to aj…“

„S Narutom? Si píš že ANO! Mama mi raz povedala, že sex je najlepší liečiteľ pre unavené telo ktorý funguje. Pravidelne to aplikovala na otca a ten bol na druhý deň v poriadku, než už slastne vrieskali akokoľvek.“

…

„No táák, okrem napájania vás čerstvou vodou a vymieňania obkladov na vašich hlavách som tam v tom lese nemala čo iné robiť. Bola som unavená, frustrovaná z nočných môr v ktorých mi obaja neustále umierate pred očami až som nemohla dopustiť aby sa niečo také stalo a brala vás na striedačku.“

…

„Naruto mal síce vyššiu výdrž, ale u teba som mala hlbšie orgazmy.“

…

„Takže suma sumárom, mali by si sa mi poďakovať, že som sa pre vás obetovala a zabezpečila, že sme to všetci traja dotiahli do tretieho kola. Lenže ja som si to nechala pre vaše dobro pre seba.“

Saske sa nachvíľu odmlčal než sa znovu opovážil niečo povedať. „A teraz?“

„Hmm. Tak sa na to pozrime…“ trochu sa zdvihla aby si mohla obzrieť jeho tvár. „Vyzerá to zaujímavo, lenže si nemôžem dovoliť urobiť chybu. Takže sa ešte nemôžem rozhodnúť. Musím si predsa byt na sto percent istá kto si.“

Nebolo potrebné ďalej nič vysvetľovať pretože ako jej zvrhlý úsmev tak i Saského žrebec dávali najavo, že je čas na druhého kolo testov.