Naruto je Holka? (2018)

[Ps: Nemám skúsenosti s Wordpress tak neviem ako to bude vyzerat.]

Kde sa fláka?

Nemocnica, pôrodnícke oddelenie….

Jedno bábätko ktoré ležalo bokom od ostatných, odkoplo svoju perinku a jačalo viacej, než všetky dokopy. Kruhová pečať na jeho brušku bola jediným dôkazom že do neho bol nedávno zapečatený chvostový démon. Okolo neho stálo niekoľko ľudí z ktorých vyčnieval starík Tretí Hokage s fajkou v ruke. Všetci to dieťatko podmračene pozorovali.

„Takže toto je on?“ Spýtal sa Hokage a naklonil sa k postieľke načože sa dieťa rozplakalo ešte viac.

„Vlastne je to ona.“ Opravila ho žena podobného veku stojaca vedľa neho. Podľa oblečenia to bola členka rady starších.

Muž sa na ňu zamračil a odvrátil sa od bábätka. „Mal som za to že Štvrtý (Hokage) čakal syna.“ Zamračil sa ešte viac.

„I najlepší medici sa môžu mýliť.“ Pokrčila žena ramenami.

Zdvihol obočie. „Takže toto je dôvod, prečo na karte ešte stále nemá meno?“ Všetci naokolo viditeľne znervózneli.

„Nikto sa k tomu nechce približovať po tom, čo –“

„Nie je to: to, ale niekto.“ Zavrčal Tretí a varovným pohľadom prešiel po prítomných. „Pokiaľ si spomínam mala byť pomenovaná Naruto, správne?“

„Áno, ale –“

„Bude sa volať Naruto. Naruto Uzumaki. Napíšte jej to na kartu!“

„Hokage sama, to –“

Starík zavrtel hlavou a tím umlčal i ostatné protesty.“Takto mala byť pomenovaná svojími rodičmi a tak to i bude. Okrem toho, nebolo by zlé ak by skutočne bola chlapcom.“ Nachvíľu sa zamyslel.“Ako dievča to bude mať horšie detstvo, než chlapec. Vykonáme Kassei no Jutsu.“(Technika aktivácie/obnovy teľa (Zjednodušene úprava teľa.))

„Ale to nejde! Je to –“

„Sám so si vedomí všetkých rizík. Navyše nezostane chlapcom nastálo. Mala by zostať pod touto ochranou aspoň do doby než dospeje. Potom už bude schopná brániť sa sama.“

„Ale –“

„Je to dievča. Je to dievča! Skutočne vám musím vysvetľovať čo by jej boli niektorý schopný urobiť? Nie je to tak dávno čo sme boli vo vojne, mali by ste si to pamätať! Než dospeje bude pod týmto Jutsu! Svoj názor nemienim zmeniť.“

„…“

„Je to monštrum! Čo sa tomu môže asi tak stať?!“ Stratil nervy jeden z mužov. „A i kedy! Zaslúži si –“

Tretí ho prebodol ľadovým pohľadom a chladne odpovedal: „Je jedna z dedinčanom a jediný rozdiel medzi vami je ten, že ona nie je taký zabednenec ako vy! Ako môžete niečo podobného vysloviť? Zaslúži si ochranu tak, ako ktokoľvek v tejto dedine, takže vám to hovorím posledný krát. Vykonajte. To. Jutsu. Je to rozkaz!“

„Rozumiem, Hokage sama.“ Prikývla žena, ale ostatný nad rozkazom stiahli pery.

„Môžete ísť!“ Zavrčal potiahnuc si s fajky.

Prizerajúci podmračene vyšli z dverí zanechajúc tak starca samotného s bábätkom.

„Prepáč.“ Bolo posledné čo Tretí povedal, než sa sám otočil k odchodu. Bábätko začalo kričať a stále naberalo na sile. Tretí nijak nezareagoval a keď za sebou zavrel dvere…

Z očí mu unikla jediná slza.

* * *

* O šestnásť rokov neskôr…

*= (Informácie na karte.)

Zloženie týmu Kakashi (Predtým tým sedem):

Naruto Uzumaki: Hyperaktívny bloňdák so strapatím účesom a azúrovými očami. Sirota. Nezlomne tvrdohlaví. Užívateľ extra náročného jutsu: Taju Kage Bunshin no Jutsu. (Mnohonásobná technika tieňových klonov) Závislosť na rámene. Občasný študent Jirayi (Sanín)

Saske Učíha: Samotársky posledný preživší klanu Učíha s dlhšími čiernymi vlasmi a očami čiernymi ako uhlie. Nespoločenský a chladný. Má výborné predpoklady pre všetky oblasti. Užívateľ Sharinganu. (Kekkei-Genkai (vrodená schopnosť) Učíha klanu.) Exceluje v ohnivých technikách. Odhodlaný pomstiť svoj klan. Pod dozorom kvôli nevydarenému pokusu o prebehnutie k Orochimarovy. (Sanín, zbehlí ninja)

Sakura Haruno: Impulzívna ružovláska so stredne dlhými vlasmi a zelenými očami. Výborná v akademickej oblasti. Bojový ninja medik v zácviku. Podozrenie na multi (mnoho) osobnosť a beznádejne zamilovaná do Saského Učíhu. Stála študentka lajdy Naruto (Sanín, súčasný Hokage)

Kapitán: Kakashi Hatake: Navonok bezstarostný a prívetivý bielovlasí jonín s maskou v spodnej časti tváre a čelenkou cez oko známi ako kopírovací ninja. Exceluje vo všetkých oblastiach. Vlastní Sharingan. Záľuby: prechádzky a čítanie populárnej série Icha-Icha. Utajený samotár. Bývali člen ANBU. (ich špeciálne jednotky / tajná polícia) Bývali študent Štvrtého Hokageho.

Sakura unavene zívla. Spolu so Saským sedeli na ich obvyklom cvičisku, u náhrobku padlých v boji, už viac ako štyri hodiny a Kakashi sa ani nenamáhal objaviť… Niekedy mala vážne chuť toho perverzného Jonína stĺcť a niekam hodiť.

„… tak zajtra v sedem, ako obvykle!“ Vybavila si jeho zamaskovanú tvár, ako ich včera prepúšťal…

„„Ako obvykle? Tcs!““ Zaprotestovala si ružovláska v duchu. Respektíve jej naštvané vnútorné ja. „„Ako obvykle má meškanie. To aspoň nemôže povedať: ‚Zdržím sa, príďte okolo JEDENÁSTEJ?!‘ ““ Jačalo jej vnútorné ja…

…zatiaľ čo sa originál unavene porozhliadol naokolo. Dnes dokonca chýbal i Naruto… Bolo to divné, on tu býval medzi prvými. Pozrela sa na Saského. Pravdepodobne si i on všimol Narutovej absencie, len nič na to nehovoril.

Popravde… Priznala v duchu. Bolo by ťažké si toho nevšimnúť. To ticho je ešte horšie, než Kakashiho meškanie… Prebleslo jej hlavou. Možno že vie kde je. Premýšľala. Predsa len, v poslednej dobe spolu dobre vychádzajú… Nie… Naruto so Saským vychádzajú lepšie, než ktokoľvek iný. „Hmm … Saske kun?“ Odvážila sa Sakura.

„Hm?“ Ten sa ani nenamáhal k nej otočiť hlavu.

Sakura si v duchu vzdychla, ale pokračovala. „Nie je ti divné, že tu Naruto dnes nie je? Myslím tým … aj keby zaspal … už by tu bol?“ Prehodila a okamžite, ako sa na ňu Uchiha pozrel, jej líca zružoveli.

Mladík si toho nevšímal, len sa znova zahľadel na rovnaké miesto ako predtým. „Hm?“ Zareagoval.

Zhlboka nadýchla, niekedy bol jeho nezáujem naozaj neznesiteľný. „Myslela som, či sa mu niečo stalo… Poznáš ho, vždy spadne do nejakého hlúpeho maléru.“

„Hm…“ Použil svoju univerzálnu odpoveď.

Znovu sa zhlboka nadýchla. Fajn, fajn… Upokojovala sa v duchu. Možno som len hysterická … to že tu nie je môže mať milióny vysvetle…-

„Zdravíčko!“ Objavil sa znenazdania za ich chrbtami vo veselej nálade Kakashi.

„Kiáááá!“ Vyletela ružovláska z kože ako moc ju to prekvapilo.

Saske nezareagoval ani v najmenšom.

Zato súdiac podľa Kakashiho očí, ten sa veselo usmieval. „Máme to dneska pekný deň, no nie?“ Prehodil.

„Kde ste zas boli?“ Z jej očí sršali blesky.

Kakashi pokrčil ramenami. „Stratil som sa na spletitých cestách osudu…“ …zasníval sa.

„KLAMÁR!“ Zajačala na neho.

Znovu pokrčil ramenami a porozhliadol sa po okolí. „Kde je Naruto?“ Spýtal sa.

Tentoraz to boli jeho tým čo bezo slova pokrčil ramenami.

Povzdychol si. „Dneska máme misiu, tento raz úrovne B. Ale k tomu potrebujeme mať kompletný tým.“ Poznamenal. „Asi budem musieť informovať Hokage, že nás bude musieť odvolať.

Sakura v duchu penila a jej vnútorné ja pevne zvieralo päsť. „„Grrrr. Konečne po dlhej dobe poriadna misia a oni ju budú musieť premeškať!““

Saske nespokojne klapol jazykom. „Tcs. Zájdem pre toho idiota. Vy zatiaľ môžete ísť napred.“ Otrávene si mumlal. „Asi len zaspal, alebo sa otrávil rámenom.“

Jonín prikývol a mladík zmizol v lese.

* * *

Celú cestu k Narutovy, Saske skoro letel. Bol na neho samozrejme naštvaný, nepochyboval o tom že ten blbec zabudol, alebo zaspal ich dnešné stretnutie. Nie, že by sa už niekedy stalo, len to bolo niečo, čo na Naruto úplne sedelo.

Keď dorazil k Narutovému bytu, videl že má okno dokorán. Skrz neho bola vidieť peňaženka v tvare žaby. Nebolo pochýb, že je Narutová: kto iný by nechal svoje peniaze len tak na očiach? Zavrtel nad tým hlavou.

Pristúpil ku dverám a zaklopal.

Nič, ticho. (…)

Zaklopal znovu, ale hlasnejšie.

Žiadna zmena.

Učíha sa zamračil a zabúšil. „Naruto!“ Zakričal cez dvere. „Hej, viem že si tam, tak otvor!“

Jediné čo docieli boli tlmené nadávky zo susedného bytu.

Klapol jazykom a vzal za kľučku. Bolo zamknuté… Dokonca ani pako ako Naruto by si nenechalo takto otvorené okno, ak by odišiel. Pomyslel si. Možno ale Sakura mala pravdu a Narutovy sa niečo mohlo stať…

Aktivoval svoj Sharingan, vytasil kunai a potichu sa vkradol dnu cez okno. Zamračene sa poobzeral po miestnosti, v ktorej sa ocitol. Nikto v nej nebol, bola menšia než predpoklad a po zemi boli rozhádzané nejaké zvitky a knihy. Jasne, ako keby ten niekedy niečo čítal. Preletelo mu hlavou. Kúsok od stolu na ktorom bola pohodená peňaženka, stála chladnička, šporák a jednoduchý kuchynský pult. Všade naokolo bolo rozhádzané Narutové oblečenie a niekoľko misiek od rámenu.

„Typické“ Neodpustil si Saske hlasitú poznámku. Nemusel hádať, aby poznal že bol v kuchyni. Alebo v niečom čo by sa za ňu dalo predpokladať, vzhľadom k ošúpanej sedačke, ktorá spolu so starším konferenčným stolíkom a televíziou stála na druhom konci miestnosti. Tu miestnosť v strede rozdeľoval dlhší oranžový koberec, ktorý tak miestnosť ešte viacej opticky zmenšoval. Po stenách boli poličky na ktorých boli drobnosti, ktoré si Naruto pokupoval počas misií. Učíha zavrtel hlavou, keď si spomenul, ako na niektorých misiách Naruto tvrdohlavo trval na suveníru, hoci si vtedy Saske neodpustil jedovaté poznámky.

Odvrátil sa. Priamo naproti mu stáli dvoje dvere. Ako si domyslel, jedny viedli na toaletu a do kúpeľne, druhé Narutovy do izby.

Potichu sa k nim zakrádal, snažiac sa nestúpiť na žiadne oblečenia a ako potom zistil i vŕzgajúce dosky v podlahe.

Šklbnutím otvoril jedny dvere.

…

Čiernovlasí mladík sa trpezlivo nadýchol, keď pred sebou videl sám seba, ako pozerá do zrkadla. Pod ním stálo umývadlo a naľavo sprchový kút. Napravo potom záchod. Zavrel oči ako zatváral dvere.

Hlavne sa neunáhliť… Upokojoval sa, keď už stál pred správnymi dvermi. Hlavne pokoj-

„Yaaaa!“ Ozvalo sa spoza dverí na Naruto nepríjemne vysoké zajačanie.

Učíha vykopol dvere a než sa stačil rozhliadnuť naokolo, niečo mu skočilo na chrbát. Než stačil zareagovať, niekto mu vyrazil kunai z ruky aby mu ňou v zapätí mieril na krk. Priam cítil ako tam necháva plytký škrabanec. Medzitým mu druhou rukou zablokoval (?) nohy a ruky. Saske bol v pasci.

„Pokiaľ vieš čo je pre teba dobré… nehýb sa!“ Zachripel mu známy hlas do ucha.

Učíha privrel oči a na čele mu začala pulzovať žila. „Naruto…“ Zasyčal. „Ja ťa fakt zabijem!!“

„Saske??“ Zľakol sa Naruto až s príliš vysokým hlasom, odtiahnuc kunai z jeho krku i uvoľniac jeho zovretie.

Stále naštvaný sa otočil a už s čiernymi očami tvrdo prepaľoval pobledlého Naruto pred sebou. „Ty idiot!“ Precedil medzi zuby. „Čo to tu do čerta vyvádzaš?!“

„To nie je moja vina!!“ Bránil sa chabo blondín odstúpiac o niekoľko krokov. „Vykopol si mi dvere!!“

„Jačal si.“ Zasyčal…

„Nejačal.“ Zaprotestoval nepresvedčivo.

„Samozrejme… Tcs.“ Klapol nespokojne jazykom, ale potom sa Uzumakiho zamračene pozrel. Ten mal čierne kruhy pod očami. Vyzeral unavene a i cez jeho opálenú pleť bol neprirodzene bledý. „Naruto, čo ti je?“ Spýtal sa so skrčeným obočím.

„Eh?…“ Bolo jediné na čo sa Naruto zmohol a nechápavo sa poškrabal na hlave.

„Hmm!! Čo tu ešte robíš, prečo si neotvoril a prečo do riti vyzeráš ako Gárova nevesta?“

„Gárova nevesta?“ Zbystril Uzumaki a po jeho tvári sa rozlial unavený úsmev. „Saske, to bol vtip?“

Zašklbalo mu obočie. „Obleč sa! Ideme k Hokage.“ Oznámil mu ľadovo a obrátil sa k odchodu z izby.

„Prečo?“

„Mali sme mať misiu, ale teraz ju budeme musieť odvolať. V tomto stave budeš skôr bremenom.

„Eh? I-iba som zaspal.“

„Samozrejme a ja som princezná Sissy!“ Zagánil na neho.

Naruto sa slabo pousmial. „Saske?…“

„Hm?“ Otočil sa na neho vo dverách.

„To bol ďalší vtip.“ Poznamenal udržujúc si úsmev.

„Hm.“ Povzdychol si a buchol za sebou dverami.

Ako náhle za sebou Saske zabuchol, Naruto sa zvali naspäť do postele. Bolelo ho celé telo a cítil sa nesmierne unavene. Bola pravde že predtým zajačal, ale bolo to kvôli nočnej more, ktorá ho už trápila niekoľko dní. Do detailov si ju nepamätal, iba si vybavoval nevydržateľný rev a veľa krvi. Náhodne zobral zo zeme tričko a pretiahol si ho cez hlavu. Znenazdania ho pochytila nevydržateľná chuť na uhorky zo šľahačkou a rámenom. „…?“ Na chvíľu uvažoval, či by tu mohla byť nejaká šanca ako si také raňajky pripraviť, ale okamžite si spomenul na čierno okého v jeho dome a tu myšlienku zavrhol. Ten by sa mohol vypytovať a jeho podozrenie na čokoľvek by vzrástlo ešte viacej. Už tak ma počul jačať. Pomyslel si rozčúlene. Bude mi to obíjať o hlavu do konca života. K tomu aby som pridával divné chute a boh vie čo si domyslí…

Potom by teda mal vedieť pravdu. Ozval sa mu hlas v hlave. Patril obrovskému líščiemu démonovi ukrytému v hlbinách jeho duše.

Ty nespíš? Prečo si ma nevzbudila a nechala ho sem vtrhnúť?

Neubehaj od témy, Kitsu-chan. Nie je to moja vina, že o tebe ešte stále nevie…

O tomto sme už hovorili a –

Omyl Kitsu-chan, my sme ešte nedohovorili.

Pozri sa, na toto teraz vážne nemám náladu, necháme to na inokedy, áno? Vyhovoril sa zatiaľ čo sa rozčúlene skúšal natlačiť do nohavíc.

To ťažko. Prečo si myslíš, že si v takom stave?

Eh? Ty o tom niečo vieš? Zbystril Naruto.

Iste, Kitsu-chan… Nie som tak zabednená ako ty.

Ale no tak! Pokiaľ sis prišla zo mňa uťahovať –

Nič takého nemám v plánu… zatiaľ.

Prečo zakaždým len niečo naznačíš a potom to necháš NEDOPOVEDANÉ? Zajačal po nej v duchu a tápal po dákom triku.

Robím niečo také?

Kyuubi!

Iste… Odpoveď na tvoj problém je jednoduchý. …potrebuješ odpočinok.

Vážne? To som ani netušil. Prehodil sarkasticky pretočiac očami.

Pozri sa, „to“ jutsu, vyčerpáva tvoje telo. Pomaly, ale áno… to už vieš. Ale nie takým spôsobom, ktorým by som to mohla vyliečiť. Jediné, čo pre seba budeš musieť urobiť, je dostať sa do vlastného tela.

Naruto sa zamračil. Nič iného –

Nie!

Skúsim zájsť za Báčou, aj tak tam pôjdeme. Skôr nechápem, prečo ešte včera –

Ty si vážne idiot, vieš to? Povzdychla si Kyuubi unavene.

Nie som a prestaň s tým! Každý nemôže –

Fajn, čokoľvek. Včera som to dokázala potlačiť, ale tvoja únava je ťažká už i na mňa, takže sa to bude touto rýchlosťou zhoršovať pokiaľ –

– sa nedostanem späť. Chápem… Naruto sa poobzeral po topánkach, keď sa dvere do jeho izby znovu otvorili. Nadskočil a bojovne proti návštevníkovi tasil ponožku.

„Čo to vyvádzaš?“ Saskému vynervovane zakmitalo obočie.

„Eh?!“ Nervózne sa pousmial a premasíroval si oči. „Asi sa mi len niečo zdalo… Deje sa niečo?“

„Si tu už cez desať minúť a ešte nie si oblečený?!“

„Áno… trochu mi to trvá.“ Bránil sa unavene Naruto a sadol si naspäť na posteľ. „Ešte chvíľu…“ zamrmlal.

Saske sa zhlboka nadýchol a vydýchol, doprajúc mu pár sekúnd oddychu. „Pohni si!“

„Hmm.“ Pritakal nezúčastnene prvý z dvojice zatiaľ čo si ho druhý premeral pohľadom.

… „Kde máš chleba?“ Spýtal sa po chvíli.

„Čože?“

Učíha sa znovu nadýchol a vydýchol. „Kde. Máš. Chleba? Za chvíľu je poobedie a ja nestojím o to, aby si ma z hladu povracal.“ Odfúkol si.

„To je dobre.“ Mávol nad tím rukou a ukázal mu zdvihnutý palec.

„Nie, to nie je. V tomto stavu si sám maximálne usekneš ruku.“

„Dám si rámen a za päť minút môžeme vy…–“

„Idiot!“ Vytušil že to bude instantný kelímok a pretočil očami. „Dáš si niečo požívateľného.“

„Ale – “ Pokúsil sa namietať ale Učíha ho spražil svojím pohľadom, nezostávalo mu iné než kapitulovať. „Je nad šporákom v jednej zo skriniek.“ Utrúsil vyčerpane, pozorujúc ako jeho kolega prikývol a zabuchol za sebou dvere.

Kitsu, Kitsu-baka-chan. ♪Potiahla Kyuubi koniec oslovenia a Naruto by prisahal že zavrtela hlavou.

Čo zase? Zamumlal mrzute.

Čo presne je v tých skrinkách nad sporákom?

Eh? …ako som povedala… chleba… potom ešte zopár konzerv… Prečo?

To je všetko? Už nič iného? Uškrnula sa Kyuubi.

Hmm… No, je tam samozrejme rámen, moja krabica, ale inak už –“ Naruto sa zarazil a líška sa začala vyškierať.

Máš to ale smolu, Kitsu-chan… Prehodila naoko nevinne, zatiaľ čo Naruto napriek svojej únave vy šprintoval z izby.

Dvere rozkopol takou silou, až vyleteli z pántov, ale už bolo neskoro. Nezostalo mu nič iného než bezmocne sa prizerať, ako Učíha drží v jednej ruke drevenú skrinku a v druhej isté vysvedčenie z akadémie a preukaz ninji. Uzumaki nahlas prehltol i striasol sa keď jeho kamarát zdvihol hlavu a pozrel sa na neho s aktivovaným Sharinganom v očiach.

„…“

„…“

„Do prdele…“ Bolo jediné, na čo sa bloňdák zmohol než sa zosunul na zem.

Nabudúce: Kassei no Jutsu?